Slovenské strojárske podniky začali v prvom polroku 2019 pociťovať spomaľovanie ekonomiky. Ako uviedol generálny sekretár Zväzu strojárskeho priemyslu SR Michal Križan, spoločnosti už avizujú pokles objednávok. „Firmy zatiaľ sledujú situáciu v okolitých štátoch a najmä v Nemecku s cieľom minimalizovať jej dôsledky,“ povedal M. Križan.
Vážne signály postupného ochladzovania ekonomiky registruje aj Ministerstvo hospodárstva SR. Aby bolo Slovensko pripravené na prípadné krízové scenáre, zriadil rezort pracovnú skupinu, ktorá diskutuje o rozličných riešeniach vo viacerých oblastiach. Rokovanie s predstaviteľmi najdôležitejších podnikov slovenského priemyslu avizoval na september aj premiér Peter Pellegrini.
Strojárske firmy sa vyjadrili aj k snahe o ďalšie zvýšenie minimálnej mzdy. V raste samotnej minimálnej mzdy pritom zväz väčší problém nevidí, prekáža mu však spôsob, miera aj dynamika zvyšovania. A najmä fakt, že zo stanovenej číselnej hodnoty minimálnej mzdy sa odvodzujú v zmysle Zákonníka práce ďalšie hodnoty, ako napríklad mzda podľa stupňa náročnosti či minimálna hodinová mzda.
„Tieto dva fakty stačia na to, aby napríklad ekonomicky slabší zamestnávatelia, a v mnohých prípadoch aj štát, buď preradili vykonávanú prácu do nižšieho stupňa náročnosti, alebo znížili úväzok,“ myslí si M. Križan. Generálny sekretár zväzu strojárskeho priemyslu zároveň dodal, že na zvyšovaní minimálnej mzdy zarába najviac štátna pokladnica. Strojári trvajú na názore, že ak by vláda naozaj chcela zabezpečiť vyšší príjem zamestnancov, mohla by bez ďalšieho zaťaženia zamestnávateľov znížiť odvodové aj daňové zaťaženie zamestnancov.
