Súčasná situácia je ťažká nielen pre ľudí, ale aj pre podnikateľov vo všetkých sektoroch hospodárstva. Ako pomôcť podnikateľskému prostrediu, aké sú priority ministerstva hospodárstva, o podnikateľskom „Kilečku“ či o podpore vodíka, sme exkluzívne hovorili s Richardom Sulíkom, ministrom hospodárstva SR.
Naše hospodárstvo už vyčerpalo svoj potenciál, keď čerpalo z lacnej pracovnej sily a zahraničných investícií. Pokiaľ sa neposunieme do ďalšej etapy vývoja, budeme viac zaostávať za najvyspelejšími krajinami. Ako tomu zabrániť?
Zabrániť sa tomu dá jedine tak, že vytvoríme stabilné, predvídateľné a konkurencieschopné podnikateľské prostredie, ktoré bude atraktívne pre investorov. Preto podporujeme hlavne investície s vyššou pridanou hodnotou, investície do vedy a výskumu, moderných technológií a také, ktoré prinesú nové pracovné miesta. Už som viackrát avizoval, že investičné stimuly budeme smerovať prevažne do najmenej rozvinutých regiónov s vysokou nezamestnanosťou a prioritne formou daňových úľav.
Uplynulé desaťročie by sme mohli z ekonomického pohľadu nazvať aj premárnenou dekádou. Vyspelé krajiny už nedobiehame takým tempom ako začiatkom tisícročia a začíname stagnovať. Je nevyhnutné uskutočniť mnohé ekonomické i sociálne reformy. Na ktoré z nich si minister hospodárstva trúfa?
Okrem toho, že som minister hospodárstva, som aj predseda strany Sloboda a Solidarita. Sme známi najlepším programom v mnohých oblastiach, najmä však v ekonomike. Odvodový bonus a rovná daň sú moje srdcové záležitosti, musia však získať širokú podporu koalície. Skôr, než prídu na rad takéto veľké reformy, sú veci, ktorým viem pomôcť aj v rámci ministerstva. Sem rátam najmä výstavbu priemyselných parkov.
Na zlepšenie podnikateľského prostredia schválil parlament Vaše „Kilečko“. Aké ďalšie opatrenia pre podnikateľov pripravíte v najbližšej budúcnosti?
Podnikateľské prostredie je od začiatku našou prioritou. Prvé kilečko malo u podnikateľov skvelú odozvu, preto sme sa po jeho schválení pustili okamžite do tvorby druhého balíka opatrení. Bol som v pozitívnom slova zmysle šokovaný z toho, koľko podnetov nám cez leto podnikatelia poslali – boli to tisíce. Z nich sme vyselektovali približne 900, ktoré sa dajú zrealizovať najrýchlejšie a zároveň nebudú mať výrazný dopad na štátny rozpočet. Do detailov zatiaľ zachádzať nebudem, pretože rokujeme s ďalšími ministerstvami, no môžem vám garantovať, že pôjde o množstvo užitočných opatrení, ktoré odstránia rôzne nezmyselné povinnosti a opäť výrazne zjednodušia život podnikateľom.
MH SR rokuje so zástupcami samospráv o možnom umiestnení štátneho strategického priemyselného parku, ktorý by v budúcnosti mohlo ponúknuť veľkým zahraničným investorom. Ktorú lokalitu preferujete a prečo?
Lokalít máme vytypovaných viacero. Samozrejme, prioritou je východné Slovensko, ktorému by strategický park pomohol omnoho viac ako regiónom na západe krajiny. Poviem to takto – tam, kde nám budú vedieť poskytnúť dobré podmienky, spoluprácu, ústretovosť, tam pôjdeme. V určitej fáze sa rozhodneme a spravíme maximum pre to, aby sme mali jeden park pripravený doslova na kľúč. Príde investor a môže začať stavať, to je náš cieľ.
Okrem hospodárskej stagnácie je problémom neustály rast mzdových nákladov, čím naša ekonomika stráca na konkurencieschopnosti. Čo podniknete v tomto smere?
V koalícii máme dohodu, že každé ministerstvo zníži svoje výdavky minimálne o 10 percent. Je najvyšší čas. Nemusí ísť len o mzdové náklady, ale aj výdavky na tovary a služby. Túto úlohu som dal aj všetkým organizáciám, ktoré patria pod rezort hospodárstva. Je pravda, že za posledných 15 rokov štátna správa len bujnela a bujnela. Mojím cieľom je preto zoštíhliť ju minimálne o spomínaných desať percent, ideálne o 20 %.
Zaostávanie Slovenska za vyspelou Európou zvýrazňuje aj stav nášho školstva a vzdelávania, ktoré má v konečnom dôsledku súvis s našou konkurencieschopnosťou. Čo navrhujete na zlepšenie tohto stavu?
Slovensko za posledné roky nevenovalo školstvu takú pozornosť, ako by bolo treba a vlak nám pomaly začal unikať. O reformách a veľkých zmenách sme počúvali nonstop, no zásadné výsledky jednoducho chýbali. Aj preto sme ministerstvo školstva zverili do rúk Braňa Grohlinga, ktorý presne vie, čo má robiť. Je odhodlaný a pevne verím, že na konci volebného obdobia si budeme môcť povedať, že odviedol kus dobrej roboty.
Slovensko nám opakovane opúšťajú naše súčasné i budúce elity. Nízka úroveň univerzít, vedy a výskumu vedie k úniku mozgov. Verejné a súkromné výdavky v tejto oblasti na Slovensku hlboko zaostávajú za priemerom Únie Takýto vývoj môže výrazne znížiť inovačný potenciál krajiny a tým aj jej konkurencieschopnosť.
Súhlasím. Na Slovensku máme množstvo kapacít, ktorým doteraz chýbali adekvátne podmienky na to, aby sa mohli realizovať. Bez peňazí to jednoducho nejde, aj preto pracujeme na zvýšení a stabilizácii financovania vedy a výskumu.
V programovom vyhlásení SaS ste voličom sľúbili zaviesť rovnú daň, najviac na úrovni 19 % a bez výnimiek. Rovná daň by zlepšila podnikateľské prostredie a motiváciu, znížila výdavky na sociálnu sieť a vytvorila predpoklady na ďalší rast. Splníte tento sľub?
Ako som už uviedol vyššie, na veľké kroky treba podporu celej koalície. K veľkým krokom však vedú tie menšie a uvidíme, na čo sa nakoniec nájde vôľa a odvaha. Môj názor je, že rovná daň by bola skvelou správou pre všetky odvetvia.
Podporili by ste odpredaj Bratislavskej burzy cenných papierov a Centrálneho depozitára cenných papierov strategickému partnerovi?
Na odpredanie centrálneho depozitára relevantný dôvod nevidím, burze by to však z dlhodobého hľadiska mohlo pomôcť. Samozrejme, po širšej politickej diskusii.
Vami navrhovaný odvodový bonus by mohol nahradiť dnešných 13 rôznych odvodov a cca 100 rôznych sociálnych platieb. Myslíte, že by odvodový bonus ako komplexná reforma odvodov a sociálnych dávok, mal šancu na schválenie dnešným parlamentom?
Odvodový bonus je hlavne o zjednodušení systému, to je jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády. Rovnako odstránenie nespravodlivosti a v neposlednom rade zníženie odvodov.
Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. je platný s menšími úpravami vyše 40 rokov. Keďže bol koncipovaný ešte v minulom režime, je zrejmé, že už dávno neodráža realitu modernej spoločnosti, je komplikovaný, zložitý a sťažuje investičnú činnosť. Kedy už bude konečne prijatý stavebný zákon zohľadňujúci potreby Slovenska v 21. storočí?
Áno, z môjho pohľadu treba stavebný zákon jednoznačne prekopať, pretože jeho súčasná podoba jednoducho nie je dobrá. V programe SaS sa nachádza prakticky kompletný návod, ako na to.
Ceny energií majú výrazný vplyv nielen na konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ale sú aj významnou položkou rozpočtov slovenských domácností. Spomedzi členských štátov EÚ vynakladajú slovenské domácnosti najväčšiu časť svojich príjmov práve na náklady spojené s úhradou energií. Ceny elektriny pre priemyselných odberateľov a podnikateľov patria medzi najvyššie v regióne V4. Čo s tým chcete urobiť?
Ceny energií v prvom rade určuje nezávislý regulátor – teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). My sme urobili prvý a mimoriadne dôležitý krok – na čelo tohto úradu sme vybrali nezávislého odborníka a profesionála Andreja Jurisa. Nastavenie férových cien energií je jednou z jeho najväčších priorít. Verím, že bude robiť transparentnú, nezávislú a nediskriminačnú cenovú reguláciu, ktorá v konečnom dôsledku môže znamenať práve zníženie cien.
Nedávno ste podporili vznik Centra výskumu vodíkových technológií v Košiciach. V čom vidíte výhody a potenciál vodíkovej technológie?
Vodík považujem za energonosič budúcnosti. Vznikom takéhoto centra robíme ďalší krok v podpore rozvoja vodíkových technológií. Tieto technológie sú na začiatku svojho cyklu a ich odpadovým produktom je len voda, čo je obrovskou výhodou. Ak to spoločne uchopíme, tak vodík je veľkou šancou pre Slovensko, či už v doprave, priemysle alebo energetike. Máme na to šikovných ľudí, máme potenciál a preto chceme hrať v budúcnosti v oblasti vodíka prvé husle.
Jozef Brezovský
Tento rozhovor, ako aj ďalšie články, nájdete v ôsmom čísle Logistika Dnes Magazínu, ktorý si zadarmo môžete stiahnuť TU
