Andrej Doležal: Bez diaľnice sa nezaobídeme

Andrej Doležal sa stal novým ministrom dopravy a výstavby SR koncom marca. „Mojou prioritou je dokončenie D1 a D3 a pokračovať v príprave tých nerozostavaných úsekov diaľnic, ktoré vytvoria chrbtovú dopravnú sieť. Zároveň ale musíme investovať do železnice,“ hovorí Andrej Doležal v exkluzívnom rozhovore pre Logistika Dnes.

Môžete predstaviť plány ministerstva na najbližšie 4 roky?

Mojou prioritou na pozícii ministra dopravy a výstavby je zefektívniť a zrýchliť výstavbu nájomných bytov. Zároveň chcem vytvoriť férové prostredie pre funkčné a transparentné hospodárske súťaže na cestné aj železničné infraštruktúrne projekty tak, aby sa mohlo zapojiť čo najviac uchádzačov s cieľom získať čo najlepšiu cenu a kvalitu. Rovnako chcem riešiť problematiku mýtneho tendra, a to v úzkej spolupráci s NDS. V neposlednom rade je mojím cieľom vytvoriť stimulujúce a motivujúce prostredie pre odborníkov na ministerstve aj v podriadených organizáciách. No a v neposlednom rade sú tu tiež eurofondové projekty – tie z aktuálneho programového obdobia, pri ktorých je nevyhnutné dočerpať eurofondy a zároveň prichádza nové programové obdobie, čo znamená poctivú prípravu, aby boli úspešné pri uchádzaní sa o európske peniaze. Chceme, aby Slovenskej republike už neprepadli žiadne peniaze.

Jednou z priorít každého ministra dopravy je dobudovať diaľnicu do Košíc. Termín sa však stále posúva. Myslíte, že sa to práve Vám podarí?

Ten termín sa neustále posúval a dnes môžem úprimne povedať toľko, že naozaj neviem zodpovedne povedať termín dokončenia diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Dôvodom je posledný nerozostavaný úsek Turany – Hubová, kde sa prerábal projekt na tunelový variant a v ďalšej príprave dochádza k neustálym odvolaniam sa dotknutých subjektov a naťahovaniu termínov. Tu vidím ako jednu z možností ústavný zákon o strategických investíciách štátu, inak sa obávam, že sa ďalej nepohneme.

Aký model financovania diaľnic uprednostňujete? Uvažujete nad PPP projektami?

Pri každom projekte sa vždy zvažuje najefektívnejší spôsob financovania, teda aké sú možnosti štátneho rozpočtu alebo treba hľadať kapitál niekde inde. Dnes na výstavbu čerpáme najmä zdroje EÚ, ktoré je potrebné naplno využiť. Treba si uvedomiť, že PPP projekty alebo verejno-súkromné partnerstvá prinášajú možnosť investovať značný finančný kapitál tam, kde štátna pomoc nestačí, resp. nie je povolená. Hovoríme najmä o veľkých projektoch verejného záujmu, akým je dnes napr. výstavba obchvatu Bratislavy. Ide o legitímny a najmä efektívny spôsob financovania, ktorý sa využíva všade vo svete, pričom nejde len o dopravné projekty. Štát neprichádza o svoj majetok, ale ho postupne spláca koncesionárovi, resp. strategickému partnerovi, ktorý vložil svoj vlastný súkromný kapitál. Zároveň si súkromný investor prenáša na seba aj riziká s tým spojené. Aj preto ide pre štát o výhodný spôsob spolupráce.

Je výstavba diaľnic taká dôležitá? Nezaobídeme sa bez nich?

Nezaobídeme. Príliš dlho sa všetky zdroje a energia investovali do prípravy diaľnic a zanedbali sme cesty I. triedy a železnice. Teraz vlastne nemáme ani jednu poriadnu celistvú dopravnú sieť. Preto je mojou prioritou dokončenie D1 a D3 a pokračovať v príprave tých nerozostavaných úsekov diaľnic, ktoré vytvoria chrbtovú dopravnú sieť. Zároveň ale musíme investovať do železnice, je to požiadavka Európskej únie, s ktorou maximálne súhlasím a som tiež za to, aby sa maximum dopravy presunulo na železnicu ako ekologickejšiu formu dopravy.

Ako by podľa Vás mohla vyzerať podpora pre cestných dopravcov, ktorí majú stále problémy či už kvôli vysokým daniam z motorového vozidla, mýtu, odvodom a pod.?

To, čo môžeme autodopravcom ponúknuť, je kvalitná cestná sieť a jej férové spoplatnenie. Čo sa týka výstavby, to som popísal vyššie. Čo sa týka spoplatnenia, pripravujeme nový mýtny tender, od nového systému spoplatnenia očakávam najmä to, že z vybraného mýta pôjde gro financií naspäť štátu na údržbu a zlepšovanie cestnej siete, ktorú využívajú všetci občania vrátane autodopravcov. Zároveň bude systém kompatibilný s celoeurópskym mýtnym systémom, ktorý by mal byť o niekoľko rokov jednotný v EÚ.

Aký je Váš názor na vybudovanie širokorozchodnej trate cez Slovensko?

Gestorom tohto projektu sa stal na základe rozhodnutia ešte minulej vlády Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a preto mi neprináleží sa k tomu vyjadrovať.

Je z vašej strany záujem pozdvihnúť riečnu nákladnú dopravu? Existuje nejaká stratégia podpory riečnej dopravy?

Áno, zaväzuje ma k tomu aj programové vyhlásenie vlády. Máme pomerne ambiciózny plán na podporu budovania infraštruktúry vodnej dopravy a prístavov, ktorá je predpokladom na zvýšenie objemu prepravovaného tovaru lodnou dopravou. Kľúčové bude zabezpečenie finančných zdrojov na tento účel. No podobne ako v prípade železničnej dopravy, aj vodná doprava predstavuje ekologickejšiu formu a v snahe o jej pozdvihnutie máme oporu v Európskej únii.

Stále sa hovorí o ekologickej stránke pri doprave. Pritom stále dominuje cestná doprava a prepravcovia nemajú príliš záujem o kombinovanú dopravu. Je záujem zo strany štátu dostať viac tovaru na koľajnice?

Kombinovaná doprava pre dopravcov znamená predovšetkým vyššiu časovú spoľahlivosť a treba zdôrazniť, že výrazne šetrí naše životné prostredie, čo je dnes stále častejšie diskutovanou témou. Z našej pozície ako ministerstva dopravy máme za povinnosť vytvárať hlavne legislatívne podmienky pre úspešný rozvoj kombinovanej dopravy a takto ju pretláčať do popredia. Samotný presun ťažkej nákladnej dopravy na koľajnice dnes zastrešujú predovšetkým intermodálne terminály. Konkrétnym príkladom je automobilový priemysel na Slovensku, ktorý doslova potrebuje prevážať nové autá, teda hotový tovar po koľajniciach priamo od výroby do celého sveta. Takto dnes funguje napríklad Terminál intermodálnej prepravy Lužianky, pri Nitre, ktorý využíva najmä automobilka Jaguar Land Rover, ale aj iné firmy na skladovanie a expedovanie svojej produkcie. A od minulého roka sa začala prevádzka nového terminálu kombinovanej dopravy v Žiline – Tepličke, ktorého výstavba bola financovaná z prostriedkov EÚ. Dnes poskytuje služby na otvorenom nediskriminačnom princípe a je vybudovaný na území, ktorým prechádzajú významné medzinárodné dopravné spojenia do a z Českej republiky, na Ukrajinu, do Poľska, Rakúska a Maďarska.

Nemá štát záujem sprivatizovať železničné Cargo?

Veľmi pozorne vnímam súčasnú situáciu a spolu s odborníkmi intenzívne diskutujeme o ďalšom smerovaní spoločnosti. Pravdou je, že v súčasnej dobe významne klesli objemy nákladnej dopravy. Je však dôležité, aby sme modernizovali naše trate, na čo máme aj v aktuálnom Operačnom programe Integrovaná Infraštruktúra 2014-2020 vyčlenené peniaze, ktoré chceme aj vyčerpať, aby sme tak mohli prechádzať na vyššiu rýchlosť a byť konkurencieschopným partnerom. Ako som už povedal, preprava tovaru po železnici má svoju budúcnosť aj vzhľadom na svoju kapacitnú výhodu, spoľahlivosť a tiež ako ekologický druh dopravy.

Pripravujete nejaké novinky v oblasti elektronického mýta?

Ako som povedal, v prípade mýta je prioritou získať lepšie podmienky pre štát a zároveň musí byť kompatibilné s budúcim spoločným európskym systémom spoplatnenia cestnej siete.

Jozef Brezovský

Aj tento rozhovor nájdete v on-line časopise Logistika Dnes Magazín, ktorý si môžete stiahnuť TU