VNA vozíky dokážu zvýšiť skladovú kapacitu

VNA (Very Narrow Aisle) sú vozíky do veľmi úzkych uličiek (alebo aj tzv. systémové vozíky), čiže sú určené pre zákazníkov, ktorí chcú na malej ploche uskladniť čo najväčší počet paliet. Tomu je prispôsobená celé filozofia ich konštrukcie. Uplatnenie pre systémové vozíky nájdeme tam, kde je treba maximalizovať skladovú kapacitu zakladaním vo vysokých výškach v regálovom systéme s úzkymi uličkami. Z hľadiska konštrukcie a výbavy sú najzložitejšími typmi skladovej manipulačnej techniky.

Označenie VNA je odvodené z anglického názvu „Very narrow aisle“, ide teda o druh vozíkov určených do úzkych uličiek regálov. Koncept týchto vozíkov je navrhnutý tak, že sa vozík pohybuje v uličke bez nutnosti otáčania sa pri zakladaní alebo vykladaní paliet z regálov. „V týchto vysoko regálových zakladačoch je väčšinou obsluha umiestnená v kabíne, ktorá sa zdvíha spolu s nosnou časťou až k regálovému umiestneniu tovaru. Rovnobežná jazda VNA vozíkov medzi regálmi môže byť zabezpečené mechanickými vodiacimi ložiskami alebo indukčným káblom vedeným v podlahe, ktorého líniu kopíruje vozík pomocou snímačov zabudovaných v podvozku vozíka,“ vysvetľuje Marián Jančík, Logistic Systems Manager spoločnosti Jungheinrich.

Nakladanie je možné z oboch strán

Teda vozík VNA je typ manipulačnej techniky, ktorý pracuje vo veľmi úzkych uličkách, kde dokáže manipulovať alebo vychystávať palety až do výšky 18 metrov. „To umožňuje výrazne zvýšiť skladovú kapacitu už aj v existujúcich priestoroch. Často až v desiatkach percent oproti predchádzajúcej kapacite. To robí tieto vozíky výnimočnými,“ hovorí Pavol Opatovský, generálny riaditeľ spoločnosti Linde Material Handling Slovenská republika.

V základných typoch VNA vozíkov obsluha ovláda stroj zdola a palety do regálu môže iba zakladať. „Ak kombinuje zakladanie s vychystávaním, zdvíha sa obsluha spolu s nákladom do výšky. Spojenie týchto dvoch pracovných operácií, umožňuje tzv. „kombi“ strojom znížiť celkový počet manipulačnej techniky v sklade,“ konštatuje Michal Palenčík zo spoločnosti Toyota Material Handling Slovensko.

Najmenšia možná šírka uličky pri týchto vozíkoch je 1500 mm, najbežnejšia šírka uličky je okolo 1850 mm. „VNA vozíky sú vybavené trojstranným zdvíhacím zariadením s nosičom vidlíc, ktoré umožňuje otáčanie nosnej časti v rozmedzí 180°. Nakladanie tovaru je teda možné z oboch strán regálov aj čelne pred vozíkom,“ približuje Marián Jančík. Výška zdvihu môže dosahovať až 18 metrov.

Určenie pre skladovanie nad 5 metrov

V prípade VNA vozíkov je možné používať mechanické aj indukčné vedenie. Najpoužívanejším je indukčné, ktoré je prakticky „neviditeľné“ a umožňuje zakladanie palety na zem. „Pri mechanickom vedení s koľajničkami po oboch stranách uličky už nemusí byť samozrejmé pokladanie palety na zem. Pri mechanickom vedení však dosahujú vozíky najvyššiu možnú rýchlosť v uličkách,“ vysvetľuje Pavol Opatovský.

V mieste uloženia indukcie sa ale nedá vyhnúť nadmernému zaťaženiu od stroja s 3-kolesovým podvozkom. „Túto situáciu dokážeme elegantne vyriešiť podvozkom 4-kolesovým. Následne navádzanie v uličke už prebieha pomocou magnetov, fotobuniek alebo RFID čipov. Tie môžu v sebe niesť ďalšie doplňujúce informácie k procesu skladovania,“ uvádza Michal Palenčík.

Primárne sú VNA vozíky určené pre svetlú výšku hál od 5 metrov. Samozrejme, s vyššou svetlosťou haly sa zvyšuje jej kapacita. Hodia sa nielen na manipuláciu s celými paletami, ale aj na vychystávanie. „Ideálne je, ak máme jeden alebo dva druhy paliet, viac rôznych typov paliet je už komplikovanejší prípad,“ tvrdí Pavol Opatovský. Ich nasadenie v úrovniach zakladania pod 5 metrov nebude teda veľmi efektívne. „Všetko ale v závislosti od priestorových možnosti skladu a rozpočtu. Rovná podlaha bez deformácií a dostatočnou statikou je základným predpokladom,“ dodáva Michal Palenčík.

Automatizácia bude ďalej napredovať

Súčasné riešenia umožňujú integráciu so zákazníckymi ERP alebo WMS systémami. „Úlohou operátora pri kombi prevádzke ostáva vychystávanie tovaru a prípadne aj navádzanie stroja do uličky,“ hovorí Martin Kozok zo spoločnosti Toyota Material Handling Slovensko. V prípade firmy Jungheinrich je dodatočná automatizácia manuálne vedených VNA vozíkov možná v prípadoch, v ktorých zákazníci používajú modely ETX či EKX radu 5 z poslednej generácie. „Vždy je samozrejme efektívnejšie koncipovať VNA sklady už od začiatku ako plnoautomatický systém, nakoľko vozík samotný je len časťou takéhoto riešenia. Pri daných projektoch je potrebné zvažovať aj ostatné podmienky nasadenia, a to dostupný pracovný priestor, požiadavky na materiálový tok, stupeň pripravenosti zákazníkovho WMS a podobne,“ upozorňuje Marián Jančík. Spoločnosť Linde zase má v ponuke VNA vozík v poloautomatizovanom riešení s navigáciou, alebo plne automatizovanú verziu Linde K-matic.

Automatizované riešenia logistiky sú súčasťou prirodzenej evolúcie priemyslu a je o ne prirodzený záujem. „Málo spoločností si však uvedomuje pripravenosť na automatizované riešenia, ktoré prinesú požiadavky na zmenu správania ľudí a zmenu zaužívaných procesov. Našim partnerom sa snažíme pri tejto transformácii poskytnúť maximálnu podporu a podporiť ich v nastavení ideálneho prostredia pre bezproblémový prechod k automatizácii,“ konštatuje Martin Kozok.

V budúcnosti sa určite budeme čoraz viac stretávať so skladovými riešeniami s VNA vozíkmi, či už manuálne vedenými alebo automatickými, keďže táto voľba prináša nepomerne vyššiu skladovaciu kapacitu na rovnakej ploche. „Pri dnešnom tempe rastu mnohých spoločností ide teda o cestu ako si napríklad v už existujúcich priestoroch navýšiť svoje skladové zásoby či uskladňovať hotové výrobky. Ak by stále naši zákazníci požadovali ešte vyšší stupeň štylizácie priestoru, či boli pripravený stavať skladové priestory s väčšou výškou, máme v portfóliu aj systémy ASRS, teda využitie žeriavových zakladačov namiesto vozíkov typu VNA,“ približuje Marián Jančík.

Trendy budú v integrácii s ostatnými automatizovanými procesmi. „Dôležitým faktorom pri príprave automatizácie procesu je premyslenie budúceho prepojenie s predchádzajúcimi a nasledujúcimi procesnými krokmi v rámci toku hodnoty,“ uzatvára Martin Kozok.

Jozef Brezovský

Tento článok, ako aj ďalšie články a rozhovory, nájdete v desiatom čísle Logistika Dnes Magazínu, ktorý si zadarmo môžete stiahnuť TU