Obaja zhodne vravia, že rozdiel medzi firmami sa vytvára kvalitou riadenia, rozhodovania a organizáciou práce. O svoje skúsenosti s nastupujúcou érou Industry 4.0 sa s nami podelili Milan Lokšík, aplikačný inžinier (na fotke vpravo) a Martin Morháč, predseda predstavenstva spoločnosti SOVA Digital.
Výsledky Industry 4.0 už zasiahli mnohé oblasti života. Vo svojej miere, rozsahu a komplexnosti ľudstvo nič podobné nezažilo. Ako sa bude vyvíjať situácia a aká by mala byť reakcia spoločností?
MM: Mám 64 rokov. Počas môjho života sa počet obyvateľov zeme takmer strojnásobil a naďalej exponenciálne rastie. To spôsobuje, že sme zasiahnutí nástupom zásadných zmien. Jedným z prejavov je aj súčasná pandémia. Vznikajú a ešte intenzívnejšie budú vznikať neštandardné situácie, ktoré si nutne vyžadujú neštandardné riešenia. Digitalizáciu a Industry 4.0 by sme mali chápať aj v týchto súvislostiach. Mení sa dynamika rozvoja a každá firma alebo inštitúcia, ktorá chce prežiť, nemôže zostať na pôvodnom riadení a zastaraných technológiách. Musí používať aktuálne konkurencieschopné prístupy a riešenia. Pred tridsiatimi rokmi sa vo svete presadzoval presun fyzickej výroby za lacnou pracovnou silou.
V súčasnosti rozvinuté krajiny hľadajú, a vďaka digitalizácii aj nachádzajú cestu, ako ju vrátiť späť. Vďaka digitalizácii a automatizácii dokonca dokážu byť porovnateľní aj cenovo, alebo pridávajú svojim výrobkom novú konkurenčnú hodnotu.
Na Slovensku sme ťažili a ešte dodnes ťažíme z nízkej ceny práce. Postupne sa však naše podniky dostávajú do situácie, že prestávajú byť schopné cenovo konkurovať niektorým firmám na západe.
MM: V porovnaní s okolitými krajinami v regióne Slovensko zaostáva v digitalizácii, v pripravenosti absolventov na podmienky podporujúce rozvoj. Zatiaľ sa stále spoliehame, že tu bude investovať zahraničný kapitál, ktorý prinesie aj rozvoj. To však v najbližších rokoch určite nebude stačiť. Naša krajina potrebuje prijať a napĺňať víziu, v ktorej bude digitalizácia hrať dôležitú rolu. A mali by sme sa prestať strašiť, že Industry 4.0 pripraví ľudí o prácu, že budúcnosťou sú fabriky bez ľudí. Industry 4.0 prinesie ďaleko viac príležitostí, než sme zvyknutí a zásadným spôsobom zmení život človeka. Mali by sme na to sa urýchlene začať pripravovať.
Čo musia urobiť firmy, aby úspešne prešli na Industry 4.0?
ML: V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že sa nedá prejsť na Industry 4.0 tak, že včera ste neboli a dnes už ste. Industry 4.0 nie je platforma a ani produkt, na ktorý sa dá prejsť. Je to pomenovanie stratégie, ktorej cieľom je, aby bola firma konkurencieschopná a úspešne rástla na trhu. Prvým logickým krokom je zostaviť tím, ktorý bude túto stratégiu vo firme presadzovať. Hlavný pilier, na ktorom Industry 4.0 stojí, sú dáta a ich využívanie. Je preto vhodné, aby súčasťou tímu boli zamestnanci, ktorí budú s týmito dátami priamo pracovať.
MM: Firmy si musia v prvom rade uvedomiť účel Industry 4.0. Čo potrebuje firma, aby bola konkurencieschopná? Odpoveď je jednoduchá a jednoznačná. Dobré riadenie. Rozdiel medzi firmami sa vytvára kvalitou riadenia, rozhodovania a organizáciou práce. Nemyslím tým len strategické riadenie, ale aj riadenie procesov na všetkých úrovniach podniku. Manažéri sú najväčším zdrojom problémov. Sú to ľudia s bežnými chybami a väčšinou im k rozhodnutiu chýbajú informácie, preto sa rozhodujú na základe skúseností a intuície. Aj ten najlepší manažér je obmedzením pre ním riadený proces. A v čom teda digitalizácia môže zmeniť tento stav? Zozbiera, spracuje a vyhodnotí informácie a na základe dostatku údajov sa buď rozhoduje systém, alebo údaje poskytne manažérovi, aby sa mohol správane rozhodnúť. Účelom Industry 4.0 je teda zdokonaľovanie riadenia podnikových procesov. Je potrebné, aby si to firmy uvedomili a podľa toho konali, nastavili si plány, stratégiu a pustili sa do toho.
Na firemný posun smerom k Industry 4.0 odporúčate firmám zriadiť si tzv. digitálne dvojča. O čo ide a aký je jeho význam?
ML: Digitálne dvojča je jeden z nástrojov, ktorý pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť v rôznych oblastiach. Tento nástroj sa už roky používa pri vývoji výrobku. Dnes pred vyrobením prvého prototypu výrobok prejde sériou simulačných testov a až po doladení sa vytvorí prvý prototyp. Čas vývoja sa použitím digitálneho modelu (dvojčaťa) zásadne zrýchlil, ale hlavne zlacnel. Rovnako možno aplikovať simulačné technológie aj na návrh procesov a vyladiť každý detail predtým, ako urobíme finálne rozhodnutie, teda čo kúpime, kam to umiestnime, koľko ľudí budeme potrebovať, ako to naprogramujeme a podobne. Tu však sila digitalizácie procesu nekončí, práve naopak, vzniká priestor na jej prepojenie s reálnou výrobou či logistikou. Synergia, ktorá vzniká, prináša mnoho benefitov. Najdôležitejším z nich je, že digitálne dvojča pomôže efektívnejšie riadiť procesy.
SOVA Digital uskutočňuje pravidelne prieskum v príprave slovenských firiem na Industry 4.0. Dospeli už naše podniky k dostačujúcej tvorbe svojej digitálnej stopy 4.0?
MM: Tu si vás dovolím poopraviť, tento prieskum nerobí SOVA Digital, ale Industry4UM, ja som len vo vedení tohto združenia. Výsledky tohtoročného prieskumu sú skutočne zaujímavé. Industry 4.0 už podniky vnímajú ako nutnosť. Svedčí o tom posun oproti minulým rokom. Až tri štvrtiny respondentov považujú aplikáciu Industry 4.0 v ich podnikoch za veľmi dôležitú. Prieskum však upozornil aj na niekoľko smutných skutočností. Kým 4/5 firiem so zahraničným kapitálom nastúpilo cestu transformácie Industry 4.0, urobilo tak len 1/4 firiem so slovenským kapitálom. Prístup firiem k Industry 4.0 v tomto roku výrazne ovplyvnila koronakríza. Po predchádzajúcich dvoch rokoch prudkého rastu podpory v oblasti vytvárania podmienok k učeniu a rozvíjaniu sa zamestnancov, nastal v tomto parametri pokles takmer o 50 %. Bez pripravených ľudí sa však firmy nedokážu dostatočne posúvať dopredu. Pritom až 62 % respondentov je presvedčených, že by ľahšie zvládali dôsledky koronakrízy, ak by boli ich podniky lepšie digitalizované a automatizované.
Kam to až môžu dotiahnuť roboty v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie a hlbokým i strojovým učením?
ML: Myslím, že možnosti sú neobmedzené a náš aktuálny pohlaď je determinovaný len tým, čo poznáme. Osobne si viem predstaviť, že roboty budú schopné meniť svoj tvar a účel tak, aby dokázali splniť zadanú úlohu s minimálnou spotrebou energie. Najvýraznejšie nás asi ovplyvnia softvérové roboty, ktoré s nami budú komunikovať a my nebudeme vedieť rozlíšiť či komunikujeme s človekom alebo s robotom.
Budeme mať dostatok talentov schopných zvládnuť náročnú epochu prechodu výroby, dopravy a logistiky na Industry 4.0 založenej na digitalizácii, umelej inteligencii a robotizácii?
ML: Digitalizácia a robotizácia v priemysle, ale aj mimo neho je tu už mnoho rokov a ukazuje sa, že šikovných ľudí na Slovensku máme dostatok. Vždy môžeme o tom polemizovať, ale je dobré si uvedomiť, že v každom podniku sa nachádzajú jednotlivci či skupiny pracovníkov, ktorí sa dokážu celoživotne vzdelávať a posúvať podnik vpred, a to aj v oblasti Industry 4.0. Nakoľko viem, že mnohé podniky aktívne vyhľadávajú a podporujú svojich zamestnancov vo vzdelávaní, nemám obavy z nedostatku schopných ľudí.
MM: Talentov na Slovensku máme dosť. Nemôžeme však byť spokojní s ich prípravou na život, so vzdelávacím systémom. Dnes máme málo odborníkov na trhu, ktorí by boli odborne pripravení na riešenie mnohých tém spojených s Industry 4.0. Na budúci rok sa pripravuje komplexná akreditácia univerzít na Slovensku. Podľa predbežných informácií sa nepripravujú špecializované odbory so zameraním na digitalizáciu a Industry 4.0. No potom to zostáva na podnikoch.
Industry 4.0 je postavená na dátach, na ich rýchlom získaní, spracovaní a následnom vzájomnom komunikovaní. Čo by mali naše výrobné a logistické firmy urobiť pre poriadok vo svojich firemných dátach?
MM: Máte pravdu, dnes sa dá povedať o takmer každej firme, že má v dátach neporiadok. Každá stredná a väčšia firma, do ktorej nám dovolili čo len trochu nahliadnuť, používa niekoľko IT systémov, ktoré nespolupracujú, t.j. nevymieňajú si dáta, pretože majú vlastné neprepojené balíky dát. Je bežnou praxou, že množstvo dát a informácií je schovaných vo veľmi ťažko dostupných súboroch typu office. Manažmenty obľubujú Excel a často ho využívajú dokonca aj ako systém na plánovanie a riadenie výroby aj v renomovaných zahraničných firmách. Dáta v Exceli sú nedostupné a veľmi senzibilné na chyby a poškodenia. Poriadok v dátach nie je možné urobiť v podniku jednorazovo, ale postupne, po procesoch. Spájať ich s aplikovaním Industry 4.0, využiť buď existujúce riešenie alebo ho nahradiť novým, ktoré bude pravdepodobne potrebné rozšíriť ešte o ďalšie dáta. V obidvoch prípadoch je potrebné dosiahnuť, aby sa dáta stávali transparentnými a dostupnými v reálnom čase pre každého, kto ich potrebuje.
Aké sú očakávané fázy Industry 4.0?
MM: Teórií je veľa. Ako som už spomínal, základným účelom Industry 4.0 je zásadne zvýšiť kvalitu riadenia podnikov. Vďaka nárastu dostupných informácií sa riadenie vo firmách už dnes začína uberať smerom z hasenia problémov na nastavovanie predpokladaného vývoja. Cieľom je neriešiť problémy, ale vytvárať podmienky, aby budúce procesy tiekli hladko a bez problémov. Vedieť dopredu, čo sa bude diať, aké objednávky prídu a byť na to pripravený. Postupne budú podniky smerovať k tomu, aby v nich pracovali systémy, ktoré sa dokážu sami adaptívne prispôsobiť aktuálnej situácii. Vrcholom transformácie v rámci Industry 4.0 bude úplne nový koncept podnikateľského modelu podniku. Tento výsledok si mnohí z nás zatiaľ ešte nedokážeme vôbec predstaviť. Podnik by si mal na začiatku načrtnúť cestu kam sa chce dostať, pričom na začiatku ešte nevie, kadiaľ viaceré trasy povedú, ale mal by poznať a zadefinovať si ciele jednotlivých trás.
Na čo sa bude musieť pripraviť logistika a jej dodávateľské reťazce?
ML: V oblasti logistiky sa čoraz viac objavujú pojmy ako prediktívna či adaptívna logistika. Cieľom je minimalizovať rôzne plytvania na úrovni manipulácie a preskladňovania materiálu. Takéto typy riadenia však budú potrebovať dáta, ktoré mnohé firmy ešte negenerujú. Preto možno očakávať, že logistické procesy sa budú viac digitalizovať a následne vyhodnocovať. Z dodávateľského reťazca sa čoraz viac stáva zdieľaná ekonomika. Napríklad Bolt sa ako taxi služba počas koronakrízy veľmi rýchlo pretransformovala na trh rozvozu jedla. Na základe takto dynamického vývoja sa dá predpokladať, že vzniknú nové platformy, ktoré sa pokúsia vstúpiť do prepravy materiálu zapojením jednotlivcov. Do akej miery sa to podarí ukáže čas.
MM: Všetko smeruje k tomu, že vďaka digitálnym technológiám bude celý dodávateľský reťazec transparentný, pričom každý člen tohto reťazca bude mať dokonalý prehľad o stave každej objednávky. Odkiaľ je materiál, kedy a kým bol spracovaný, ako prebehla výroba komponentu, kde sa momentálne nachádza, kedy bude alebo bol dodaný. V tom reťazci bude ľahko sledovateľné, ako ktorá firma funguje, či si plní svoje záväzky a termíny, ako je na tom kapacitne a nákladovo. Bude veľmi ťažké maskovať a schovávať svoje nedostatky. Pod „pokrievkou“ firmy bude možné udržať len minimum vecí.
Bude mať zmena spoločnosti na Industry 4.0 podobu skoku, alebo pôjde o postupný vývoj?
MM: Industry 4.0 je cesta, transformácia, ktorá mení veci postupne. V každej firme bude takáto transformácia trvať dlhé roky. Je to porovnateľné s automatizáciou, ktorá je spájaná s treťou fázou priemyselnej revolúcie. Automatizácia je stále aktuálna, nie je ukončená a nevidím horizont, kedy by sa tak malo stať.
Očakáva sa veľká transformácia trhu práce. Čo v tomto smere prinesie Industry 4.0?
MM: Industry 4.0 bude mať veľké dôsledky na trh práce. Najväčší dosah bude mať na jednoduché práce. Určite to spôsobí znižovanie počtu administratívnych pracovníkov, časti výrobných a pomocných robotníkov. Opakovanosť výroby bude klesať a narastať variabilita, ktorá by mala priniesť potrebu určitého množstva robotníkov aj do budúcnosti. Bude vznikať množstvo nových povolaní, zameraných na kreativitu, vývoj, adaptáciu systémov v podnikoch. Industry 4.0 neprinesie nezamestnanosť, prinesie nové požiadavky na kvalifikáciu pracovníkov a na ich celoživotné vzdelávanie. Podniky bez ľudí sa možno budú vytvárať, zasiahne to však až generácie, ktoré dnes ešte nežijú.
Alexander Sotník
Tento rozhovor, ako aj ďalšie články, nájdete v deviatom čísle Logistika Dnes Magazínu, ktorý si zadarmo môžete stiahnuť TU
