Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií zverejnil svoju najnovšiu makroekonomickú prognózu. Dopadom pandémie nového koronavírusu sa neubráni ani slovenská ekonomika. Podľa IFP by sa v tomto roku mohol rast slovenského hospodárstva prepadnúť na -7,2 %. „Negatívny vývoj bude vidieť nielen na strane domáceho dopytu (spotreba domácností či investície) ale aj v zahraničnom obchode, keďže pandémia ponorí do recesie aj našich najvýznamnejších obchodných partnerov na čele s Nemeckom. V druhej polovici tohto roka by sa mohla ekonomika začať oživovať a následne v roku 2021 by rast HDP mohol dosiahnuť 6,8 % (s pomocou nízkej bázy tohto roka),“ hovorí Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Trh práce taktiež pocíti negatívny dopad pandémie a v tomto roku IFP očakáva nárast miery nezamestnanosti ku 8,8 %, s následným poklesom na 7,7 % v budúcom roku. Zmierni sa rast nominálnych miezd aj inflácia. Fiškálna politika bude pomáhať zmierňovať dôsledky krízy v reálnej ekonomike, vrátane trhu práce.
„Samozrejme, vzhľadom na podstatu terajšieho šoku, ktorý prichádza zo strany zdravotníctva a nevieme jeho presný ďalší priebeh a trvanie, je v prognóze značná neistota. V ekonomike je ovplyvnený hlavne sektor služieb (doprava, hotely, reštaurácie a pohostinstvá, kultúra a iné) ale aj priemysel, ktorý zaznamenáva spomalenie a niektoré firmy aj pozastavenie výroby na určitý čas,“ vysvetľuje Katarína Muchová. Vzhľadom na to, že výrazné obmedzenia viacerých častí ekonomiky sú nielen u nás ale aj v zahraničí, negatívne sa bude vyvíjať nielen domáci ale aj zahraničný dopyt.
IFP pridalo aj dva alternatívne scenáre vývoja ekonomiky – v jednom predpokladá dlhšie trvanie obmedzení (predĺženie z 2 na 3 mesiace), čo by znamenalo prepad HDP o 12,5 % tento rok; v druhom scenári zostávajú síce obmedzenia platné 2 mesiace, ale oživenie je pomalšie takže pokles HDP by v tomto roku dosiahol 11,4 %, no následné uzdravenie by trvalo viditeľne dlhšie (k silnejšiemu rastu ekonomiky by prišlo až v roku 2022).
Prepad ekonomického rastu v tomto roku je v podstate istý, otázkou zostáva jeho veľkosť a následná forma oživenia ekonomiky – realistické sa zdajú byť scenáre s 5 % až 10 % prepadom HDP v tomto roku. „Veľa závisí od postupného otvárania ekonomiky a podoby uzdravenia hospodárskeho rastu. Z doterajších poznatkov očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť už v priebehu prvej polovice roka 2020 a potom by malo začať oživenie – ale presne aké rýchle bude je momentálne ťažké odhadnúť,“ konštatuje Katarína Muchová.
Analytici predpokladajú postupný návrat k pozitívnemu rastu ekonomiky – uzdravenie ekonomiky by pri pomoci menovej a fiškálnej politiky mohlo byť v tvare doprava roztiahnutého písmena V alebo U. Najmenej vítané by bolo dlhé obdobie slabého rastu výrazne pod potenciálom ekonomiky, podobné skôr písmenu L. „Tento scenár však momentálne vidíme ako málo pravdepodobný,“ poznamenáva Katarína Muchová.
Ku otváraniu ekonomiky predstavil premiér Igor Matovič zatiaľ prvotné plány rozdelené na štyri fázy otvárania ekonomiky, ktorých schválenie bude podliehať ústrednému krízovému štábu. V prvej fáze by sa mali od stredy tohto týždňa otvoriť obchody a služby do 300 metrov štvorcových, verejné stravovanie cez predajné okienka či vonkajšie trhoviská. Povolí sa dlhodobé ubytovanie bez stravy a predaj automobilov. Vonkajšie športoviská sa môžu otvoriť, ale za štyroch zdravotno-hygienických podmienok.
Následne, keď sa prvá fáza úspešne podarí, môže sa prejsť na ďalšie fázy otvárania ekonomiky. Presné dátumy premiér nepovedal, spomínal však dvojtýždňové intervaly vyhodnocovania situácie.
