Slabá kooperácia bráni rozvoju ekonomiky

Jedným z hlavných problémov ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky je nedostatočná kooperácia a dôvera medzi politikmi, podnikmi, verejným sektorom, vysokoškolskými a výskumnými inštitúciami. Vyplýva to z prezentácie výsledkov a odporúčaní projektu „Konkurencieschopnosť, ekonomický rast a prežitie firiem“, o ktorom informovali zástupcovia troch slovenských ekonomických univerzít – Ekonomickej univerzity v Bratislave (EUBA), Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) a Prešovskej univerzity (PU). „Veľkú bariéru pre Slovensko vidím v komunikácii verejných inštitúcií  podnikateľmi a s občanmi. Vnímam ju skôr ako konflikt než spoluprácu,“ hovorí vedúci projektu Pavol Ochotnický (EUBA).

Počas troch rokov trvania projektu grantovej podpory skúmali tímy ekonómov faktory, ktoré majú vplyv na konkurencieschopnosť krajiny a vedú k ekonomickému rastu a aj prežitiu firiem v SR. Analyzovali tiež postavenie Slovenska v jednotlivých svetových rebríčkoch konkurencieschopnosti. „Ekonomika SR síce stúpa a aj rast celkovej produktivity práce ako prejav konkurencieschopnosti a zvyšovania prosperity krajiny je dynamickejší v porovnaní s priemerom EÚ, resp. eurozóny. Ako však ukazujú výsledky tímu EUBA, ďalšia konvergencia ekonomiky SR môže byť obmedzená schopnosťou udržania exportnej výkonnosti a prebytku obchodnej bilancie ekonomiky Slovenska,“ pokračuje P. Ochotnický.

Súčasťou výskumu EUBA v rámci projektu bolo tiež zistiť, čo vplýva na produktivitu výrobných faktorov v jednotlivých krajinách. Na základe údajov akademici uvádzajú, že na efektívne zhodnotenie kapitálu a práce má najväčší vplyv technologická pripravenosť, vzdelávanie a tréning pracovnej sily, ako aj kreativita meraná indexom kreativity za jednotlivé krajiny, platenie daní a úroveň talentov v danej krajine. „Ostatné faktory konkurencieschopnosti sa ukazujú ako menej významné, a preto uvedených päť zdrojov rastu a konkurencieschopnosti by mali byť v záujme rastu ekonomickej prosperity centrálnym predmetom pozornosti pri tvorby vládnych politík aj v SR,“ poznamenáva P. Ochotnický.

Podľa tímu UMB, vedeného Martou Orviskou, je efektívnosť fungovania verejného sektora jedným z kľúčových determinantov rastu konkurencieschopnosti, ekonomického rastu a prežitia firiem. „Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorú v roku 2010 vypracovala Slovenská akadémia vied na objednávku vlády SR, upozornila, že kľúčovým cieľom budúceho rozvoja musí byť efektívny štát vo všetkých jeho hlavných rozmeroch.

Najmä ako efektívny regulátor, zodpovedný ochranca vonkajších ekonomických a politických záujmov, účinný tvorca verejnej politiky, reálny garant sociálnych istôt a efektívny poskytovateľ verejných služieb. Bez kvalitne fungujúceho štátu nemôže existovať a kvalitne fungovať súkromný sektor, rásť výkonnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky,“ dodala M. Orviská. Výskumné aktivity projektového tímu PU pod vedením Dany Kiseľákovej boli zamerané na zhodnotenie dynamiky vývoja a aktuálnu konkurenčnú pozíciu slovenskej ekonomiky.

Pozícia SR v kontexte globálnej konkurencieschopnosti v posledných rokoch stagnuje príp. dochádza len k veľmi miernemu zlepšeniu. Na základe analýz a výsledkov porovnávaných v krajinách EÚ projektový tím dospel k zisteniam, že úroveň niektorých oblastí a indikátorov, najmä kvalita a efektívnosť verejných inštitúcií, inovačná schopnosť a inovačná aktivita podnikov, investície na výskum, vývoj a inovácie, patrili v SR medzi najkritickejšie,“ uviedla D. Kiseľáková.

Podľa akademikov je Slovensko aj napriek spomenutým nedostatkom v podnikateľskom prostredí atraktívnou destináciou pre zahraničných investorov. „Odstránenie spomínaných nedostatkov je predpokladom pre hospodársky rast, konkurencieschopnosť krajiny a zvyšovanie životnej úrovne,“ uzavrela D. Kiseľáková.