Prvý novembrový deň bolo pre verejnosť otvorené nové berlínske medzinárodné letisko. Od roku 2006, keď sa začalo stavať, ubehlo 14 rokov, čo z neho robí jeden z najneslávnejších príkladov zlyhania veľkého stavebného projektu. Do prevádzky malo byť totiž spustené už v roku 2012. Neúmerne dlhé oneskorenie bolo výsledkom zlého plánovania, chaotického riadenia, korupcie, tunelovania a ďalších nekalých praktík. Ide o najväčší pamätník korupcie v Nemecku, porovnateľný len s postsocialistickou realitou v krajinách strednej a východnej Európy.
História značky Flughafen Berlin Brandenburg – Willy Brandt (BER) je dlhá a neslávna berlínska sága, ktorá sa začala v roku 1994, keď sa začalo uvažovať o jeho stavbe.
Z nešťastných berlínskych staviteľov si dlhé roky robil žarty takmer každý Európan. Britské noviny Telegraph v roku 2013 o ďalšom, štvrtom odklade otvorenia letiska napísali, že „projekt sa zmenil na veľké rozpaky pre krajinu, ktorá si zakladá na efektívnosti a presnosti.“ Odvtedy sa dátum otvorenia niekoľkokrát posunul. Vtedajší starosta Berlína Klaus Wowereit rezignoval. Jedným z dôvodov bolo aj ustavične sa oneskorujúce dokončenie projektu.
Neradostná vizitka staviteľov
Zlomový bod nastal pravdepodobne v roku 2012, keď bolo zrejmé, že v systéme požiarnej bezpečnosti letiska urobili stavitelia hrubé chyby. Následné kontroly odhalili ešte depresívnejší obraz. Systém núdzového napájania nefungoval. Viac ako tisíc stromov na letisku bolo vysadených na nesprávnom mieste, takže 600 z nich bolo treba vykopať a znova vysadiť.
Chladiaci systém servera pracoval tak neefektívne, že kedykoľvek hrozilo prehriatie a vypnutie serverov. Stavební projektanti pri stavbe parkoviska úplne zabudli na káblové šachty. Chýbal dátový odkaz z letiska na hasičov. Neskôr sa tiež ukázalo, že káble na prenos informačných údajov boli uložené pozdĺž elektrického kábla vysokého napätia, čo by mohlo viesť k rušeniu signálu. Výsledok? Robotníci museli vykopať a premiestniť 35 kilometrov káblov.
Firmy si pomastili vrecká
Uvedené veci sú len malou časťou zo série veľkých i menších nesprávnych výpočtov projektantov a staviteľov. Stavba BER sa stala pre podnikateľov dojnou kravou. Popredné nemecké printové médiá Der Spiegel a Handelsblatt odhalili, že holandská stavebná skupina Imtech sa snažila z tohto projektu nehanebne profitovať. Jej vedúci pracovníci uzavreli v decembri 2012 korupčný obchod s jedným z manažérov berlínskeho letiska. Na jednom z výjazdov z diaľnice A24 mu odovzdali úplatok 150-tisíc eur.
Výmenou za hotovostnú odmenu manažér letiska zorganizoval bezproblémové zaplatenie účtov firme Imtech vo výške 25 miliónov eur bez kontroly množstva vykonaných prác. Vyšetrovanie sa začalo až potom, keď vyšlo najavo, že Imtech minul všetky peniaze. Spoločnosť Imtech so 150 ročnou históriou medzitým vyhlásila bankrot. Okrem neúspechu v Berlíne nahromadila skupina ďalšie neriešiteľné problémy. Ako sa neskôr ukázalo, okradli ju jej vlastní manažéri.
Účel svätí prostriedky
Počas projektu sa nabalili nielen Holanďania, ale aj Nemci. V auguste 2015 uverejnil denník Bild am Sonntag senzačný článok, ktorý tvrdil, že manažéri nešťastného letiska masívne preferovali spoločnosti Siemens, Bosch a T-Systems (dcérska spoločnosť Telekomu). Do polovice roka 2012 zaplatila správa letiska Siemensu neoprávnené platby vo výške 22 miliónov eur. Zo stavby berlínskeho letiska profitovali aj spoločnosti, ktoré ukladali kanalizáciu a potrubie na zásobovanie pitnou vodou.
Wolf-Peter Albrecht, bývalý predseda vodárenského združenia MAWV, Wilfried Gromotka, bývalý riaditeľ strojárskej spoločnosti RAKW a stavebný podnikateľ Frank K. predstúpili pred okresný súd v Cottbuse v súvislosti s korupčnými machináciami počas realizácie zmluvných prác na letisku. Podľa vyšetrovania Albrecht „vybavil“ objednávky na sanitáciu vodných a kanalizačných systémov na letisku pre Gromotku v miliónoch eur. Gromotka sa zase „poďakoval“ Albrechtovi v hotovosti a stavebný podnikateľ Frank K. mu bezplatne postavil dom. Súd všetkých obžalovaných uznal za vinných a vymeral im vysoké tresty odňatia slobody.
Chaotické plánovanie zapríčinilo, že vážne problémy dopravné bude mať letisko aj po nedávnom otvorení. Jedným z vážnych problémov je fakt, že Deutsche Bahn zatiaľ neodsúhlasila spojenie letiska vysokorýchlostnými vlakmi. Najväčšie berlínske letisko sa tak stalo raritou s porovnateľnými medzinárodnými letiskami v krajine.
Alexander Sotník
Foto: portrewiew
