Na zmenu vzdelávania pre potreby Industry 4.0 je potrebný konsenzus

Združenie inteligentného priemyslu (Industry4UM) zorganizovalo so spoločnosťou Trexima Bratislava online diskusné fórum na tému: Akých absolventov vysokých škôl potrebuje digitálne sa transformujúci sa podnik?

Účastníci fóra, zástupcovia zamestnávateľov a vysokých škôl, hľadali priestor na spoluprácu v príprave absolventov vysokých škôl pre potreby Industry 4.0. Odborníci konštatovali, že dynamické zmeny v priemysle si vyžadujú neodkladnú systémovú transformáciu vzdelávania. Podľa nich je na úspešnú zmenu vo vzdelávaní potrebný široký konsenzus.

Potreba kvalitných absolventov vysokých škôl

Diskusné fórum bolo prvým zo série v programe Industry4UM na zvýšenie kvality absolventov vysokých škôl v oblasti automatizácie, robotizácie a digitalizácie. „Ambíciou programu je spojiť vplyvných odborníkov a inštitúcie so záujmom spolupracovať na riešeniach v príprave kvalitných absolventov vysokých škôl v študijných odboroch potrebných pre Industry 4.0. V prvom kroku sme spojili vysoké školy a zamestnávateľov, ktorí musia nájsť spoločnú reč aj v súvislosti s pripravovanou zmenou vysokoškolského zákona a pripravovanou komplexnou akreditáciou vysokých škôl. Zmeny sa musia pripravovať v spolupráci,“ priblížil Martin Morháč z Industry4UM.

Hlas priemyslu vyzývajúci na prípravu absolventov pre Industry 4.0 je podľa neho čoraz naliehavejší a je najvyšší čas začať robiť reálne opatrenia na uskutočnenie zmien.

Podľa analýz spoločnosti Trexima zo všetkých absolventov smerujúcich na priemyselný trh len 54 % skončí na pozíciách priamo v priemysle. „Už dnes vidíme nedostatok pracovnej sily, ktorý bude priemysel sprevádzať do roku 2025,“ konštatovala Lucia Lednárová Dítětová, tajomníčka Aliancie sektorových rád a manažérka úseku trhu práce a ľudských zdrojov spoločnosti Trexima.

Headhunting nie je systémové riešenie

Analýzy hovoria, že až tretina vysokoškolských absolventov pracuje na stredoškolských pozíciách a 9 % odchádza po doštudovaní vysokej školy do zahraničia. Podľa zamestnávateľov absolventom chýba dostatočná úroveň odborných vedomostí a schopnosť použiť ich v praxi. Za nedostatočné považujú aj kritické a analytické myslenie, zručnosti na prácu v tíme či samostatnú prácu, ale aj neschopnosť riešiť problémy a prispôsobiť sa zmenám.

Mnohí zamestnávatelia si budúcich zamestnancov dlhodobo pripravujú na svojich pracoviskách, školia, ponúkajú stáže a zaraďujú do interných projektov. „Študenti potrebujú viac praxe. Z tých, ktorí u nás praxujú, ostáva na našich pracoviskách 60 až 70 %,“ uviedol Martin Kele, generálny riaditeľ spoločnosti Matador.

Headhunting však podniky nevnímajú ako systémové riešenie. Vidia ho v nastavení vzdelávania do študijných programov, ktoré budú dlhodobo a udržateľne reflektovať potreby a inovačné zmeny na trhu práce. Tie sa však nerodia jednoducho. „Naše vzdelávanie od roku 1989 reformami len trpí. Niektoré vysoké školy sú zbytočné a produkujú absolventov, ktorých nikto nechce. Celý reťazec by mal mať jedného pána a začať by sme mali s prípravou už od materských škôl. Pokiaľ na to niekto nenájde odvahu, budeme stáť stále na mieste, “ zhodnotil Vladimír Slezák, generálny riaditeľ spoločnosti Siemens.

Na komplexnú zmenu vzdelávania pre potreby Industry 4.0 je potrebný široký konsenzus. „Záujmov v rámci priemyslu aj vysokých škôl je také veľké spektrum, že je problém urobiť ucelený komplex, ktorý by sa položil na stôl. Je potrebné nájsť spoločného silného moderátora so silným mandátom,“ podotkol Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. „Potrebujeme zvýšiť tlak na ministerstvo školstva, aby bola zmena systémová a koordinovaná,“ doplnila Zuzana Ennertová zo spoločnosti Faurecia Automotive Slovakia.

Pomôžu sektorové rady?

Vzdelávací systém musí pochopiť, že tu je spoločenská objednávka a systém ju musí zabezpečiť. Za ideálne platformy spolupráce zamestnávatelia označili sektorové rady, ktoré vnímajú ako silnú odbornú základňu na navrhovanie a presadzovanie zmien vo vzdelávaní. „V tomto roku sektorové rady zaktualizujú sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov. Vytvorí sa itinerár predstáv zamestnávateľov, akú pracovnú silu budú potrebovať do roku 2030,“ informovala Lucia Lednárová Dítětová, tajomníčka Aliancie sektorových rád.

Diskusia sa venovala aj negatívnemu celospoločenskému obrazu o štúdiu na technických vysokých školách. Ten podľa účastníkov fóra skresľuje obraz o kvalite vzdelávania a neodzrkadľuje jeho reálne možnosti a potenciál. Je preto nevyhnutné zmeniť vnímanie vzdelávania na týchto typoch škôl a začať pozitívne komunikovať úspechy kvalitných vysokých škôl na Slovensku.

Zjednodušenie akreditačných procesov

Príležitosťou ako nastaviť funkčný a udržateľný vzdelávací proces pre potreby transformujúcich sa podnikov je Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, s ktorou zamestnávatelia i školy spolupracujú. Jaroslav Holeček zo ZAP SR: „Musíme nájsť cestu a adekvátnu pozíciu smerom k akreditačnej agentúre. Zo strany zamestnávateľov je potrebná lepšia spolupráca a väčší tlak na potrebné zmeny.“

Podľa profesora Františka Duchoňa z fakulty elektrotechniky a informatiky STU BA je potrebné zjednodušiť akreditačné procesy, ktoré sú dnes komplikované a neefektívne. Na ich doladenie vyzýva aj Lucia Lednárová Dítětová: „Keď chceme, aby sa ľudia z praxe zapojili, spôsob komunikácie musí byť jednoduchý a jednoznačný. Máme oblasti, kde nám chýbajú zástupcovia zamestnávateľov do akreditačných tímov. Školy tak budú mať problém dotiahnuť procesy. Apelujem na profesijné organizácie a zamestnávateľov, aby sa prihlásili do tímov hodnotiteľov pre akreditačný proces.“

FOTO: Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay