Pod týmto snom máme na mysli najväčšie lietadlo sveta, šesťmotorový An-225, ktorému spoločnosť Antonov dala meno Mrija (Sen). Mrija bola vyrobená zatiaľ len v jednom exemplári, ktorý po prvý raz vzlietol 21. decembra 1988, teda ešte za existencie Sovietskeho zväzu. Náš titulok sa teda pýta na to, či bude zrealizovaný druhý „sen“, teda či Antonov vyrobí aj druhý exemplár svojej Mrije.
Pôvodné lány počítali s výrobou dvoch kusov, určených primárne na prepravu raketoplánu Buran (na „chrbte“ lietadla). Politické turbulencie, ukončenie programu Buran a iné, najmä finančné problémy viedli však k tomu, že práce na druhej Mriji boli v roku 1994 prerušené a polohotové torzo bolo uskladnené. Odvtedy sa z času na čas objavujú informácie, že druhý exemplár predsa len bude dohotovený, ale vzápätí sa informácie dementujú.
V roku 2016 prejavili záujem o dokončení obrovského lietadla čínski investori, ktorí dokonca uvažovali o jeho licenčnej výrobe, ale k realizácii zámeru nedošlo. V máji minulého roka vtedajší šéf spoločnosti Antonov Oleksander Donec označil ideu dokončiť druhú Mriju za sud bez dna. Problém je aj v tom, že aby lietadlo vyhovovalo dnešným predpisom, muselo dostať novú avioniku i nové motory. Dostavba by si tak podľa expertov vyžiadala náklady vo výške až jednej miliardy dolárov.
Zdalo sa, že osud druhej Mrije bol týmto vyjadrením spečatený. Existujú však náznaky, že tomu nemusí tak byť. Štátny koncern UkrOboronProm, do ktorého firma Antonove patrí, by druhú Mriju rád prebudil z dlhodobého spánku a podľa agentúry Ukrinform už hľadá vhodných investorov. „Vedieme aktívne rozhovory s viacerými krajinami o rozvoji ukrajinskej leteckej výroby“, povedal podľa Ukrinform Jurij Husev, generálny riaditeľ koncernu UkrOboronProm. Šance pre Mriju vidí Husev napríklad v Indii, kde sa vo februári koná veľká výstava zbrojárskeho priemyslu, na ktorej chcú Ukrajinci sondovať možnosti kooperácie. V októbri 2020 prejavilo záujem o spoluprácu aj Turecko, konkrétne výsledky zatiaľ nie sú známe.
Na Ukrajine sa už dlhšie uvažuje aj o možnosti integrovať typ An-225 do zamýšľaného vesmírneho programu a využívať ho nielen na transport rakiet, ale aj ako lietajúcu štartovaciu plošine pre vesmírne nosiče. S takouto úvahou prišiel v polovici minulého roka vtedajší šéf Ukrajinskej vesmírnej agentúry V. Usov. Ak by sa v ukrajinskom vesmírnom programe využívala Mrija, bolo by potrebné mať aj záložné lietadlo, povedal vtedy Usov. Vyjadril sa však aj takto: „Ak by som chcel, aby Ukrajina ešte počas našich životov získala nezávislý prístup do vesmíru, sústredil by som sa na iné lietadlá Antonov, nie na Mriju“.
Veľmi zaujímavé to začne byť vtedy, keď niekto položí na stôl miliardu dolárov a povie: „Tak tu druhú Mriju dokončite….“.
(PRG)
