Toyota Material Handling je súčasťou Toyota Industries Corporation, globálneho lídra v oblasti manipulácie s materiálom od roku 2001, ktorá je aktívna v piatich regiónoch sveta pod značkami Toyota, BT, Raymond a Cesab. Ako sa vyvíja trh s manipulačnou technikou, či je záujem o automatizáciu a aké sú dnešné trendy, hovorí Ľuboš Imre, Managing Director spoločnosti Toyota Material Handling Slovensko.
Ako sa vaša firma vysporiadala so súčasnou krízou?
Pandémia koronavírusu postihla v podstate všetkých, aj keď musím povedať, že v marci to u nás ešte také citeľné nebolo. Bolo to spôsobené najmä dopracovaním už rozbehnutých projektov a končil nám finančný rok. Takže v marci sme nezaznamenali v podstate ešte žiadny pokles záujmu. Fungovali sme viac-menej v štandardom režime, ale postupne začal klesať záujem o servisné výkony u niektorých zákazníkov, ktorí začali zatvárať svoje výrobné prevádzky. To sa naplno prejavilo v apríli, keď výrobu odstavili automobilky a ich dodávatelia. Klesol logicky aj záujem o kúpu novej manipulačnej techniky. Očakávam, že tento znížený záujem bude pretrvávať aj v máji a júni.
Výroba sa už obnovila vo väčšine podnikov, takže záujem o manipulačnú techniku by mal byť.
Časť zákazníkov odložila svoje investičné rozhodnutia, niektorí sú tlačení obnovou flotily, u iných sú projekty rozbehnuté. Čiže je to v rôznych štádiách riešenia. Očakávame, že záujem sa postupne bude vracať, aj keď je otázkou, ako tento niekoľkomesačný výpadok ovplyvní čísla celého roka.
Ekonómovia očakávajú vývoj v tvare písmena V, resp. U. V každom prípade by však mal prísť rast. Očakávate podobný vývoj?
Neberie sa do úvahy jeden efekt v slovenskom priemysle. Nám už trh začal klesať minulý rok, prakticky počas celých 12 mesiacov. To znamená, že aj investičné rozhodnutia boli menšie ako v predchádzajúcom období. Očakávať teraz, že sa všetko vráti na čísla z obdobia pred nejakými 15 mesiacmi, je vlastne nereálne. Či to bude mať tvar písmena V, U alebo L, ťažko predpokladať. Všetko záleží na tom, aká bude priemyselná výroba a spotreba, ako sa budú predávať nové autá a iné priemyselné výrobky, a od toho budú závisieť výrobné kapacity a potom aj potreba manipulačnej techniky.
Niektorí ekonómovia predpovedajú zmenu v správaní spotrebiteľov a pokles dopytu po určitých veciach. Napríklad po častých nákupoch áut či elektroniky. Aký to bude mať vplyv na logistiku?
Ľudia sú dosť naviazaní na používanie vecí, takže takáto zmena sa nestane zo dňa na deň. Určite je trendom u mladšej generácie zdieľaná ekonomika a krátkodobý prenájom vecí. Staršia generácia však na toto nabieha omnoho pomalšie. Trend tam určite je, ale nemyslím si, že to bude mať zásadný vplyv na logistiku. Určite nie najbližších 5 rokov. Treba aj pripomenúť, že stále rastie e-commerce, ktorý zvyšuje nároky na logistiku. Čiže ak by aj v jednom segmente záujem o manipulačnú techniku klesol, v inom segmente stúpne.
V súčasnosti je trendom automatizácia, ako ju vnímajú vaši zákazníci?
Rozumné firmy idú určite týmto smerom. Vyvolali to dva efekty. Prvým je potreba zvyšovania produktivity, druhým nedostatok kvalitných ľudí na pracovnom trhu. Dané skutočnosti ovplyvňujú potrebu uvažovania nad automatizáciou procesov. Ale v každom segmente to je iné, aj spôsob ochoty investovať sa líši od priemyselného odvetvia. Tam, kde cítili veľký tlak, či zo strany rastu produktivity či nedostatku kvalitných pracovníkov, to bolo oveľa rýchlejšie. V segmentoch, kde neboli pod takýmto tlakom, bol ten záujem skôr informatívny.
Dá sa ale predpokladať, že pracovný trh sa zmení, porastie nezamestnanosť, a ľudí bude dostatok. Nespomalí to záujem o automatizáciu?
Určite nie. Treba si uvedomiť, že nárast nezamestnanosti sa týka iba určitých pracovných kompetencií. Technicky vzdelaných ľudí bol na trhu nedostatok už pred touto krízou a nebudú dostupní ani v najbližšom období, keďže ide dlhodobý problém slabej previazanosti zamerania vzdelávania s ohľadom na potrebu ekonomiky. Rast nezamestnanosti napríklad v sektore služieb neznamená, že títo noví nezamestnaní sa dokážu uplatniť v priemysle.
O aký typ automatizácie majú zákazníci záujem?
Záujem je širokospektrálny. Je aj o poloautomatické riešenia regálových systémov, ktoré ponúkame už 20 rokov. Samozrejme, neustále ich modernizujeme a vylepšujeme. Čo sa týka nejakého globálneho trendu v oblasti automatizácie logistických procesov a manipulácie s materiálom, je to komplikovanejšie. Priemyselné podniky najprv začali automatizovať nejaké procesy, napríklad balenie či ukončenie výrobného procesu, resp. výrobnú linku. Proste procesy, ktoré tvorili core business firmy. Až potom sa začali zamýšľať nad ďalšími procesmi, ako doprava materiálu na linky, skladovanie a podobne. Ide o veľmi komplexný problém. Mnohí zákazníci si začali uvedomovať, že nestačí vytrhnúť iba jeden proces a automatizovať ho osamotene ak chcú dosiahnuť prínosy „Priemyslu 4.0“ , ale proces automatizácie je dlhodobý a musí byť dobre pripravený. Automatizácia nie je nákup produktu, ale prechod na úplne iný systém fungovania postupnými krokmi. Samozrejme, najjednoduchší spôsob, ako začať napríklad v logistike, je automatizácia jedného procesu, napríklad dopravy hotových výrobkov do skladu a postupne pokračovať ďalej.
Neodrádzajú firmy vysoké investície, ktoré si automatizácia vyžaduje?
Ani nie. Tam kde automatizácia má zmysel, sa návratnosť pohybuje v horizonte dvoch až štyroch rokov. To sú výborné a zmysluplné čísla pre každú firmu.
Práve dnešná situácia teda automatizácii nahráva.
Určite, pretože podniky na nej môžu do budúcna ušetriť. Samotná automatizácia väčšinou nemá zmysel u firiem, ktoré fungujú na jednu zmenu. Pri firmách, ktoré fungujú na tri zmeny, môže byť návratnosť rýchla.
Zákazníci často hľadajú čo najkomplexnejšie riešenie, ale zároveň za čo najnižšiu cenu. Ako sa to dá skĺbiť?
Zákazníci musia v prvom rade vedieť, čo vlastne chcú. Musím povedať, že práve nákupcovia to vždy nevedia. V prvom rade musí vzniknúť projektový tím, zložený so zástupcov zákazníka a dodávateľa, ktorý identifikuje potreby a možnosti riešenia. Potom môže vzniknúť nejaký projekt, ktorý sa bude realizovať. Vždy to musí byť o partnerstve dodávateľa a zákazníka a nie iba o nákupe produktu. Inak to nebude fungovať.
Li-Ion batérie sú momentálnym trendom v oblasti manipulačnej techniky. Čo ponúka vaša spoločnosť?
Li-Ion technológia sa za posledné roky veľmi posunula, navyše cena batérií klesla. Čiže záujem o toto riešenie rastie. Na druhej strane sa očakáva od zákazníkov, že zmenia svoje správanie, čo sa týka nabíjania batérií. Boli zvyknutí dať batériu po skočení pracovnej zmeny do nabíjarne a tam ju 8 hodím nechať nabíjať. U Li-Ion to však takto nefunguje. Môžu sa medzi dobíjať, priam musia a zároveň majú dlhšiu životnosť, je s nimi jednoduchšia manipulácia s ohľadom na bezpečnosť. My už dnes ponúkame množstvo techniky s touto technológiou. Prakticky v každom modelovom rade máme vozík s Li-Ion. Zvolili sme cestu výroby vlastných Li-Ion batérií priamo vo Švédsku. Je tu totiž jeden nezanedbateľný aspekt. Softvér batérie a vozíka musia byť kompatibilné a riadiť systém nabíjania. Zvoli sme modulárny systémy, čo znamená, že stačí vymeniť len jeden modul a batéria bude naďalej fungovať v prípade poruchy časti batérie. Je to omnoho lacnejšie ako meniť celú batériu, čo bola technológia prvej vlny Li-Ion batérií.
Ako je to s komunikáciou zariadení s vašim servisným centrom, resp. medzi sebou?
Už minulý rok sme prešli na komunikáciu manipulačnej techniky s našim centrom riadenia flotily Toyota I_Site, ktorý má rôzne stupne uplatnenia ako štandardné riešenie pre skladovú techniku. V prvom stupni komunikuje informácie, ako vozík funguje. V ďalšom stupni sleduje správanie konkrétneho vodiča a jeho efektivitu práce, nabíjanie, samotnú manipuláciu stroja ako aj nárazy a podobne. Vozíky môžu byť vybavené aj GPS modulom, takže vieme sledovať ich pohyb aj po rozsiahlom areáli zákazníka. Zákazník si proste môže navoliť, čo chce sledovať pomocou našej správy flotily Toyota I-Site. Samozrejmosťou je aplikácia pre smartfóny či rôzne upozorňujúce e-maily či SMS správy.
V poslednej dobe sa čoraz viac hovorí aj o ekologickom aspekte. Ako je to v prípade manipulačnej techniky?
Toyota Material Handling vznikla v Európe na základoch švédskej firmy BT. Nejde len o škandinávsky model, pre Toyota Material Handling je celosvetovo práve environmentálny prístup jedným zo základných princípov fungovania. Firma sa pravidelne umiestňuje na prvých priečkach v oblasti hodnotenia udržateľnosti. My, ako slovenská pobočka, sme v tejto oblasti, už druhý rok po sebe získali hodnotenie EcoVadis Gold.
Zaujíma tento aspekt aj zákazníkov?
Samozrejme, časť zákazníkov sa o to zaujíma. Väčšinou ide o nadnárodné firmy, ktoré sa riadia korporátnymi pravidlami pri nákupoch. Tieto sa už automaticky vyžadujú v tendroch. Ale postupne sa to šíri aj ďalej. Environmentálny aspekt zohľadňuje aj legislatíva a mení sa aj myslenie ľudí.
Rastie záujem o operatívny lízing?
Zvýšil sa o tretinu až o polovicu v porovnaní s rokmi pred finančnou krízou v rokoch 2008 – 2009. Boli segmenty, ktoré nezvykli používať operatívny lízing, dnes prakticky nie je segment, ktorý by ho nepoužíval. Nárast bol určite spôsobený rozmachom v oblasti automotive a logistiky. Pre zákazníkov, ktorí majú vysoké využitie techniky, nemá zmysel každých 4 – 5 rokov kupovať nové stroje, rozmýšľať nad spôsobom financovania a starať sa, kam so starou technikou. Pri operatívnom lízingu, u nás to voláme dlhodobý prenájom, má zákazník jedného partnera, ktorý mu poskytne financovanie, servis, obmenu strojov. Proste kompletný servis za stabilnú cenu služby počas niekoľkých rokov.
Akú máte veľkú prenájmovú flotilu?
Čo sa týka krátkodobých prenájmov, fungujeme na regionálnej úrovni. Táto flotila pre Slovensko, Česko, Rakúsko a Maďarsko má vyše 2000 strojov. Čo sa týka operatívneho lízingu, vlani sme prekročili hranicu 1000 vozíkov aktívnych pod zmluvou na Slovensku.
V oblasti manipulačnej techniky je pomerne veľká konkurencia. Akú stratégiu zvoliť, aby firma bola úspešná?
Ešte pred expanziou operatívneho lízingu a veľkých priemyselných zákazníkov sme budovali firmu na dobrých vzťahoch s malými a strednými podnikmi na Slovensku. Myslím, že aj po 25 rokoch, čo sme na trhu, naši zákazníci tento prístup oceňujú a ostávajú nám verní. Na druhej strane sme budovali aj kvalitné servisné služby. Toto nám ostalo v našej firemnej DNA. Získať zákazníka pomocou nízkej ceny techniky je ľahké. Ale firmy by si mali uvedomiť, čo ďalej, ako to bude so servisom, poradenstvom či pri rozširovaní flotily alebo automatizácii. To práve naši zákazníci oceňujú, že možno nie sme najlacnejší, ale myslíme aj na ich budúcnosť a neustále investujeme do nových riešení pre zvýšenie ich efektivity manipulácie.
Hovorili sme o investíciách zo strany zákazníkov. Ale do čoho sa chystá investovať vaša firma?
Ohľadom investície do spoločnosti na Slovensku sme za posledné roky naše fungovanie i materiálne zabezpečenie prispôsobili veľkosti trhu. Máme 100 zamestnancova a naše poradno-predajné, ako aj servisné tímy, pôsobia vo všetkých regiónoch Slovenska. Byť flexibilný, znamená byť regionálny, a to sa nám darí. Ďalšie investície postupne nabiehajú do rozširovania našej ponuky a podpory nových technológií ako je Li-Ion, palivové články a samozrejme automatizácia manipulácie s materiálom.
Jozef Brezovský
Ďalšie rozhovory a články nájdete v on-line časopise Logistika Dnes Magazín, ktorý si môžete stiahnuť TU
