„Slovensku chýba predstava ekonomickej reformy. To, čo je vydávané za radikálnu ekonomickú reformu je len radikálna rétorika, ktorá s reformou nemá nič spoločné,“ hovorí Ivan Klinec, vedecký pracovník ekonomického ústavu SAV a člen plánovacieho výboru najväčšieho futurologického projektu sveta Milénium.
Ako možno charakterizovať vedu zvanú futurológia?
Futurológia je veda o budúcnosti. Zaoberá sa skúmaním budúcnosti a budúceho vývoja, skúmaním informácií o prichádzajúcej budúcnosti v kratších aj dlhších časových horizontoch. Predstavuje akúsi metavedu, ktorá poskytuje metodologické nástroje pre výskum budúcnosti spoločenským i technickým vedám. V súčasnej dobe, keď rastie záujem o budúcnosť, prakticky všetky spoločenské vedy sa zaoberajú možnými budúcnosťami a futurológia im poskytuje potrebnú metodológiu. Príkladom môže byť tvorba alternatívnych scenárov budúcnosti, ktorá sa stala veľmi populárnou.
V akom stave nájdeme podľa futurológov informačnú a digitálnu spoločnosť v roku 2050?
Informačná spoločnosť bude v tom čase realitou a industriálna spoločnosť minulosťou práve tak, ako sa predtým stala minulosťou agrárna spoločnosť.
Americká futurologička Barbara Marx-Hubbardová hovorí o vedomej evolúcii. Čo treba rozumieť v kontexte toho pojmu?
Vedomá evolúcia predstavuje ďalší stupeň vo vývoji ľudskej civilizácie, kedy človek bude vedome uplatňovať etiku vo svojom každodennom konaní na všetkých úrovniach. Etika predstavuje spätnú väzbu vývoja ľudskej civilizácie a bola vždy súčasťou základných kódexov fungovania ľudskej spoločnosti. Základné morálne kódexy boli vždy kľúčom fungovania spoločnosti a ich porušovanie bolo prísne sankcionované.
Paradoxom je, že intelektuálne a technicky človek neobyčajne pokročil, morálkou však zostáva na úrovni neandertálca. Výdobytky vedy a morálka človeka sú zatiaľ rôznobežky. Do akej miery sa máme obávať budúcnosti ľudstva?
Veda a technológia položili základ globalizácie. Technologická infraštruktúra vytvorila základnú nosnú sieť globálnych civilizačných systémov. Človek sa však paradoxne globalizáciou zbavil základných etických pravidiel. Spojil rozličné kultúry do jedného celku a zároveň zahodil etiku budhizmu, kresťanstva, judaizmu, hinduizmu a ďalších duchovných systémov a na miesto týchto kódexov postavil ekonomiku v jej znetvorenej podobe. Hlavný etický kódex dnes predstavuje trh. Hovorí sa, že tak si trhy želajú a je to posvätné, pričom je však možné zničiť životy stoviek miliónov ľudí a hoci aj celého ľudstva, ak si to trhy želajú. Trhy treba uspokojiť aj za cenu ľudských obetí, za cenu ničenia živého i neživého i za cenu deštrukcie spoločnosti. Trhy sa tak stali akýmsi božstvom, novým molochom, ktorému treba prinášať ľudské či iné obete, aby sa upokojil. Ekonomika však vždy fungovala na základe rovnováhy – má dať a dal. Keď niekto niečo dostal, musel za to niečo dať. Je to takzvaný zákon vyrovnania, ktorý je v koncentrovanej podobe obsiahnutý v účtovníctve. Obsahuje etika dávania a brania, ako aj základný model ekonomiky a hospodárstva na všetkých úrovniach. Ak sa tento zákon vyrovnania nedodržiava, ako je tomu v súčasnej dobe, dochádza k nárastu nerovnováhy a deštrukcie, čoho sme dnes svedkami. Nenásytnosť a hrabivosť súčasného človeka je spôsobená obchádzaním resp. ignorovaním práve tohto zákonu.
Ste autorom syntropickej ekonomickej teórie. Vysvetlite nám jej podstatu.
Vidíme, že súčasná ekonomická teória stoji pri základoch dnešných entropických ekonomických systémov. Entropia všade narastá, zvyšuje sa chaos, nerovnováha, neusporiadanosť, kríza a všade vidíme všeobecnú deštrukciu. Súčasná ekonomická teória, ekonomické modely a následne hospodárska politika sú zamerané na reštrikciu, obmedzovanie, limitovanie ďalšieho vývoja. Zo živého chcú urobiť neživé. Spoločnosť sa vyvíja, ekonomická teória však zastarala, a preto jej protagonisti chcú zastaviť vývoj spoločnosti a vrátiť minulosť, ktorá už neexistuje. Spôsobujú tak neustály nárast entropie. Opakom entropie je syntropia. Syntropia je život, organizácia, orientácia na budúcnosť. Syntropická ekonomická teória je orientovaná na podporu života, na podporu živých organizmov, je orientovaná na budúcnosť. Podľa syntropickej ekonomickej teórie je ekonomika riadená atraktormi, ktoré sa vytvárajú v budúcnosti. Nie je teda riadená ani trhom a ani plánom, ale atraktormi z budúcnosti, riadia ju sily, ktoré vytvárajú budúcnosť a kreujú prostredie aj pre vývoj ekonomických systémov, spoločnosti i civilizácie.
Pred tridsiatimi rokmi sme začali budovať trhovú ekonomiku. K vyspelým krajinám sa však približujeme len veľmi pomaly. Zmenšilo sa za ten čas civilizačné zaostávanie Slovenska za svetom?
Civilizačné zaostávanie Slovenska za svetom sa nezmenšilo, ale naopak zväčšilo sa. Rovnako sa zvýšilo ekonomické zaostávanie za vyspelými ekonomikami sveta. Ak čítame, že sa približujeme priemeru HDP krajín EÚ resp., že tento priemer dobiehame, je to ako keby bežec na majstrovstvách sveta bežal za pomyselným priemerom a nechcel dobehnúť najlepších. Ak dosahujeme 70 či 80 percent priemeru HDP krajín Európskej únie, treba vedieť, že najvyspelejšie krajiny dosahujú 150, 170, ale aj 180 percent priemeru HDP EÚ. Dosahovať 70 či 170 percent priemeru HDP je veľký rozdiel. Zaostávanie Slovenska sa v absolútnych číslach stále zvyšuje a bude aj naďalej rásť.
V čom sú hlavné príčiny?
Hlavnou príčinou je ignorovanie reality vývoja sveta a civilizácie vrátane ekonomiky. Ak s tým chceme niečo urobiť, musíme rýchlo bežať tam, kam sa v súčasnosti uberajú vyspelé a úspešné krajiny, napríklad Čína či Južná Korea. Aby sme to však mohli urobiť, musíme najprv zistiť a pochopiť, kam a prečo takým rýchlym tempom smerujú obidve menované krajiny.
Rodák z Moravy Joseph Alouis Schumpeter vytvoril koncept kreatívnej deštrukcie. Ako ho máme chápať a v čom sú jeho prínosy?
Joseph A. Schumpeter vytvoril evolučný model ekonomiky, kde vývoj je poháňa kreatívna deštrukcia. Jeho model je užitočný dodnes. Prínosom je dynamický pohľad na vývoj ekonomiky a popis fungovania jej hybných síl. Schumpeterove knihy vyšli v prekladoch vo všetkých vyspelých krajinách. V jeho rodnom Česku však vyšiel iba jeden preklad jednej z jeho kníh. Rovnako aj na Slovensku. Nepochybne by bolo užitočné preložiť dielo J. A. Schumpetera do češtiny a do slovenčiny, a potom ho využiť pri riadení ekonomiky.
Slovensko už dlhý čas nepristupuje k potrebným hospodárskym a sociálnym reformám. Ľudský, informačný, znalostný, sociálny a prírodný kapitál je akosi mimo zorného uhla záujmov riadiacej sféry. Čo to môže spôsobiť v blízkej budúcnosti?
Slovensku chýba predstava ekonomickej reformy. To, čo je vydávané za radikálnu ekonomickú reformu je radikálna rétorika, ktorá s reformou nemá nič spoločné. Reforma znamená zmenu fungovania nefunkčných systémov, tak aby sa znovu stali funkčnými. Na Slovensku sa znefunkčnili aj tie systémy, ktoré boli funkčné a dialo sa tak pod rétorikou radikálnej ekonomickej reformy.
V čom vidíte najväčší problém súčasnej ekonomiky Slovenska? Nakoľko mu chýba znalostný a informačný kapitál?
Slovensko sa dnes pohybuje ako loď na mori bez kormidelníka, posádky, mapy a navigácie. Chýba mu ucelená dlhodobá stratégia a vízia rozvoja spoločnosti. Hospodárske politiky sa robia ako insitné umenie. Znalostný kapitál je predovšetkým veda. Mali by ju uskutočňovať predovšetkým technické vysoké školy, univerzity a SAV. Tieto inštitúcie sú však v žalostnom stave.
Digitálny produkt vytvorený počítačmi dnes zarába nepomerne viac, ako veľká výrobná fabrika. Môže ešte vôbec klasická industriálna výroba produktov konkurovať digitálnej produkcii?
Dnes už veľmi nemôže, môže sa však vybaviť modernými technológiami, a tým obnoviť svoju konkurencieschopnosť.
Predpokladom na rozvoj informačnej spoločnosti, ktorá nahradí industriálnu epochu ľudstva, je znalostná ekonomika. U nás sa k tomu s obľubou lepia heslá o udržateľnom rozvoji, znalostnej ekonomike a podobne. O akej znalostnej ekonomike v našich podmienkach môžeme hovoriť?
Na Slovensku znalostná ekonomika nefunguje a treba ju od začiatku vytvoriť z toho, čo má Slovensko k dispozícii.
Má podľa Vás Slovensko nejakú ucelenú víziu hospodárskeho a spoločenského rozvoja napríklad do roku 2040? Aké kritéria by mala spĺňať?
Slovensko v súčasnosti nemá funkčnú dlhodobú víziu. Má však pár dokumentov s takýmto názvom, ktoré sú odložené v skriniach rôznych úradníkov. Slovensko potrebuje namiesto takýchto skriňových dokumentov funkčný strategický dokument, ktorý by načrtol, kam sa má Slovensko v dlhých časových horizontoch uberať.
Aké trendy môžeme očakávať v rozvoji umelej inteligencie? Neohrozia napríklad humanoidné roboty ďalšiu perspektívu života človeka?
Ako v prípade Golema, čo bol umelý výtvor človeka, by malo mať ľudstvo taký systém, aby mohlo svoje umelé výtvory vypnúť, keby hrozilo, že sa mu vymknú spod kontroly. Do roku 2030 sa dá očakávať, že umelé, človekom vytvorené systémy nadobudnú vlastné vedomie. Dovtedy by malo byť pripravené čosi ako tri známe zákony robotiky Isaaca Asimova, ktoré by umožnili samoreguláciu takýchto umelých systémov. Človek by teda mal pre ne pripraviť akýsi etický kódex, ktorý by bezpodmienečne rešpektovali.
Čo očakávajú futurológovia od rozvoja transhumanizmu a genetického inžinierstva?
Transhumanizmus môže umožniť človeku žiť dlhší a zdravší život. Nemal by sa však zameriavať na kontrolu a ovládnutie človeka.
V súčasnosti ľudí najviac zaujíma nájdenie vakcíny proti Covidu-19. Aký vývoj predpovedáte medicínskemu výskumu a celkovému smerovaniu svetového zdravotníctva?
Ľudstvo by malo byť pripravené na rôzne pandémie či iné hrozby, ktoré môžeme všeobecne nazývať ako globálne existenciálne riziká. Tie sú spojené najmä so zneužívaním technológie proti človeku. Ide aj o prípad Covid-19. Riešením však nie je vakcína, ale obnovenie základných etických princípov, vrátane etiky ako spätnej väzby pri využívaní a vývoji moderných technológii a poznania.
Ktoré sú, podľa Vás, najväčšie globálne hrozby ohrozujúce prežitie ľudstva na Zemi?
Neexistencia etiky resp. globálneho etického kódexu.
Ak sa chce človek na našej planéte udržať aj v 22. storočí, bude musieť radikálne zmeniť svoj život smerom k väčšej skromnosti. Čo všetko budeme musieť zredukovať a čoho všetkého sa budeme musieť vzdať, aby sme prežili?
Človek bude musieť zmeniť nielen svoj život a svoje fungovanie, ale aj prejsť od súčasného zvyšovania entropie svojou každodennou činnosťou k vytváraniu syntropie na individuálnej i globálnej úrovni.
Alexander Sotník
Foto: archív Ivana Klinca
