Uzavretie hraníc a nacionalizmus podľa člena predstavenstva spoločnosti VW Andreasa Renschlera vážne poškodili hospodárstvo. Vyzýva na pomoc krajinám najviac zasiahnutým koronavírusom a tiež na väčší rešpekt k vodičom nákladných vozidiel. Povedal to v rozhovore pre Der Spiegel.
Pán Renschler, po týždňoch odstávky sa továrne a maloobchodníci opäť pomaly otvárajú. Ste spokojný s riadením politickej krízy?
V Nemecku áno. Avšak na európskej úrovni nebolo všetko v poriadku. Niektoré krajiny, napríklad Belgicko, sa rozhodli zatvoriť čerpacie stanice pre nákladné vozidlá. Mnohé prepravné spoločnosti nemohli preto udržiavať svoje flotily v prevádzke. Lepšia koordinácia medzi členskými štátmi EÚ by bola veľmi žiaduca. Ostatné krajiny, napríklad Spojené štáty americké, majú lepšie riadenie prepravy tovaru vo svojej krajine a priemysel úžitkových vozidiel vyhlásil systémové nariadenie od prvého dňa koronakrízy. Zásobovanie obyvateľstva je nevyhnutné. Ak vodiči nákladných vozidiel nedovezú na police obchodov dostatok tovaru, zásobovanie je ohrozené.
Žiadate väčšiu solidaritu s vodičmi kamiónov?
Áno. Pracovné podmienky a možnosti zárobku v tomto segmente nie sú často optimálne. Pokiaľ ide o význam truckerov, v spoločnosti by malo dôjsť k jeho zásadnému prehodnoteniu. Musíme sa o nich postarať, pretože ich nevyhnutne potrebujeme. Bez vodičov nákladných vozidiel by sme teraz nemali žiadne jahody zo Španielska. A čo je dôležitejšie, nemali by sme žiadne cenné zdravotnícke potreby v nemocniciach.
Budú môcť nákladné vozidlá opäť ľahko prekročiť vnútorné európske hranice?
Žiadny problém, v pohraničnom styku sa však stále vyskytujú dlhé dopravné zápchy a rôzne komplikácie. Situácia sa však pomaly zlepšuje, pretože všetci majú záujem na tom, aby nákladné autá prešli. Je mi však veľmi nepríjemné, že myšlienka jednotnej Európy v poslednom čase nehrala takú pozitívnu úlohu, aby sa rýchlo odstraňovali prekážky. Napríklad v Alsasku existujú hranice, ktoré idú priamo mestom. Ak ich náhle uzavriete, bude mať európska myšlienka iba symbolickú moc.
Čo tým myslíte?
Európsku solidaritu opakovane nahradil nemotorný populizmus. Bohužiaľ, čoraz viac aj v Nemecku. Politici často vravia, že treba myslieť hlavne na seba, vraj aj ostatné krajiny chcú iba svoje peniaze. Keď to počujem, už viac nerozumiem svetu. Po celé desaťročia Nemecko ťažilo z jednotného európskeho trhu. Teraz je čas pomôcť v núdzi našim partnerom. Alebo sa teraz chceme odlíšiť od našich európskych susedov?
Za zatvorením hraníc je pravdepodobne strach zo straty kontroly.
Môže to tak byť. Ale so zatvorenými hranicami a s nacionalizmom nezískame kontrolu, práve naopak. Koronakrízu a jej hospodárske dôsledky môžeme vyriešiť iba spoločnými silami. Veď Európa bola silná a úspešná najmä vďaka otvoreným hraniciam.
Čo by sa podľa vás malo stať?
Potrebujeme účinné nástroje na pomoc krajinám v núdzi. Najdôležitejšie krajiny Európy musíme opäť spojiť, namiesto toho, aby sme sa ešte viac delili. V súčasnosti sa európsky systém nemôže ďalej rozvíjať. Ak dovolíme Európe prejsť do hlbokej recesie, môžu byť ohrozené milióny pracovných miest. Potom by nám to populisti poriadne spočítali.
Čo by treba urobiť, aby sa dopyt opäť zvýšil?
V riadení hospodárskej krízy nám môžu pomôcť inteligentné investičné programy. Tieto programy by mali byť široké. Mnohí sú v núdzi. Pokiaľ ide o náš priemysel, existujúce flotily v celej Európe by sa mohli stať výrazne čistejšími a efektívnejšími. Priemerný vek nákladných vozidiel v Európe je v súčasnosti viac ako dvanásť rokov, čo v značnej miere ovplyvňuje životné prostredie.
Pomohol by aj šrotovný bonus pre kamióny?
Potrebujeme počiatočnú iskru, aby sa dopyt opäť zvýšil, napríklad investičné granty, aby špeditéri vymieňali svoje vozidlá po dobe životnosti. Nástroj by sa mohol obmedziť na šesť až dvanásť mesiacov, aby sa investície uviedli do prevádzky. Musíme investovať do ekonomického prepadu, aby sme jeho úroveň udržali na čo najnižšej úrovni. To by sa malo stať čo najskôr, nestačí podniknúť kroky až v októbri.
Ale ešte pred koronou sa priemysel snažil vložiť všetky miliardy investícií do budúcich technológií.
Nechceli sme stratiť zo zreteľa našu budúcu životaschopnosť. Napríklad pri autonómnom riadení sa už pred koronakrízou objavil mnohé impulzy pre realitu v tomto odvetví. Zmena na úplne autonómne robotické vozidlo však bude trvať dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Sotva zažijeme robotické taxíky, ktoré by jazdili nezávisle po nemeckých centrách miest v tomto desaťročí. Existujú však zaujímavé aplikácie najmä pre úžitkové vozidlá, napríklad kamióny bez vodiča, ktoré už vozia tovar z vysoko automatizovaných prístavov, pričom v blízkej budúcnosti prepoja centrálne sklady prostredníctvom diaľnice. Korónová pandémia nás tu a tam spomalí, ale na ceste do budúcnosti nás určite nezastaví.
Zdroj: Der Spiegel
Autor: Simon Hage
Foto: Michael Keppeler
Andreas Renschler (62) je od roku 2015 zodpovedný za obchod s nákladnými vozidlami a autobusmi v správnej rade spoločnosti Volkswagen. Je tiež vedúcim dcérskej spoločnosti pre nákladné automobily Traton, ktorá je od leta 2019 kótovaná na burze. A. Renschler pracoval predtým v spoločnosti Daimler 27 rokov, naposledy ako člen predstavenstva zodpovedný za výrobu a obstarávanie v oblasti automobilov a dodávok.
