Eurostat zverejnil rýchly odhad rastu eurozóny za prvý kvartál tohto roka. Ekonomiky eurozóny postihla pandémia koronavírusu, ktorá ich prudko zasiahla najmä v marci, keď viaceré krajiny pristúpili k značným obmedzeniam ekonomického života. Informovala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Prepad HDP v prvom štvrťroku dosiahol oproti koncu minulého roka 3,8 % q/q a v medziročnom porovnaní sa výkon ekonomík eurozóny znížil o 3,3 % – oba údaje boli mierne horšie ako očakával konsenzus trhu. V prípade celej EÚ boli prepady o niečo miernejšie ako v eurozóne (-3,5 % medzikvartálne a -2,7 % medziročne).
Dopad pandémie COVID-19 zatiaľ na európskych trhoch práce vidieť len mierne – marcová miera nezamestnanosti sa v eurozóne zvýšila o 0,1 percentuálneho bodu na 7,4 % (v EÚ o 0,1 p.b. na 6,6 %).
Prepad HDP oproti predchádzajúcemu štvrťroku je v prípade eurozóny aj celej EÚ výraznejší ako počas predchádzajúcej krízy (2008-09), čo je spôsobené podstatou terajšieho šoku – čiastočné odstavenie ekonomiky prišlo prudko a v takmer rovnakom čase pre členské štáty.
„Na údaje a štruktúru za jednotlivé krajiny si ešte počkáme do polky mája a začiatku júna. V každom prípade však očakávame negatívny vývoj na strane domáceho aj zahraničného dopytu. V tomto roku sa eurozóna ani EÚ recesii nevyhne. Otázkou však zostáva jej presný rozsah a hlavne rýchlosť uzdravenia. Z doterajších poznatkov očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť už v priebehu prvej polovice roka 2020 a potom by malo začať oživenie – ale presne aké rýchle bude je momentálne ťažké odhadnúť. My predpokladáme postupný návrat k pozitívnemu rastu ekonomiky.,“ hovorí Katarína Muchová.
Uzdravenie ekonomiky by pri pomoci menovej a fiškálnej politiky mohlo byť v tvare doprava roztiahnutého písmena V alebo U. Najmenej vítané by bolo dlhé obdobie slabého rastu výrazne pod potenciálom ekonomiky, podobné skôr písmenu L. „Tento scenár však momentálne vidíme ako málo pravdepodobný,“ uzatvára Katarína Muchová.
