Čo je to vlastne blockchain?
Prečo ešte nespôsobil prelom v logistickom priemysle? Ako možno využiť
jeho inovačný potenciál s pomocou tých správnych ekosystémov? Poďme sa na
to lepšie pozrieť. Zdá sa, že blockchain, jedna z top technológií novej
generácie uplynulých rokov, stratila niečo zo svojho lesku. Je to spôsobené len
dezilúziou medzi tými, ktorí špekulovali s kryptomenou Bitcoin? Možno.
Svetovo uznávaná digitálna mena je však len jedným zo spôsobov použitia tejto
stále pozoruhodnej technológie.
Blockchain je osobitá forma technológie distribuovanej účtovnej knihy (DLT), čo
je všeobecný pojem, ktorý popisuje rôzne formy databázových štruktúr bez
centrálneho správcu. Blockchain a Bitcoin vynašiel istý Satoshi Nakamoto,
ktorý v novembri 2008 zverejnil slávnu bielu knihu o bitcoinoch. Toto
meno je však iba pseudonymom. Osoba alebo skupina ľudí, ktorá stojí za Satoshi
Nakamotom, zostava dodnes záhadou.
Blockchain je IT koncept, ktorý zabezpečuje dôveryhodnú výmenu informácií,
transakcií a hodnôt. Technológia je postavená na hašovacích funkciách,
ktoré fungujú ako kryptografický postup, a na decentralizovaných
validačných a úložných uzloch. To znamená, že údaje sú distribuované
redundantne – inými slovami, veľa ich kópií je uložených na rôznych miestach –
medzi účastníkmi blockchainovej siete, bez potreby centrálneho ukladania. Názov
blockchain pochádza zo základnej štruktúry technológie z dátových blokov,
ktoré sú navzájom spojené pomocou kryptografických mechanizmov.
Postup hašovania potom zaisťuje, že akonáhle sa vytvoria bloky údajov, nemožno
ich následne zmeniť bez toho, aby si to okamžite všimli všetky strany zapojené
do blockchainu. Dátový reťazec by sa dal opísať aj ako súbor transakčnej
dokumentácie, ktorá je zostavená chronologicky. Údaje sa ukladajú redundantne
na čo najväčšom počte uzlov blockchainu, pričom všetky sú pripojené cez
internet. Tieto uzly vytvárajú, ukladajú a overujú bloky blockchainu.
Rôzne dôkazové postupy (napr. konsenzus medzi väčšinou uzlov
v blockchaine) určujú, či je možné do blockchainu zapísať nový blok
údajov. Tento ekosystém si nevyžaduje centrálnu databázu ani centrálnu správu.
Blockchain technológie majú príťažlivo jednoduchý koncept. Ale okrem Bitcoinu,
platformy Ethereum a niektorých ďalších menších riešení mimo finančného
sektora sa zatiaľ neobjavili žiadne skutočne veľké inovácie založené na
blockchaine – vrátane logistiky. Prečo je to tak? Možno preto, že aj pri ich
decentralizovanej blockchainovej štruktúre takéto riešenia v mnohých
prípadoch potrebujú centrálneho koordinátora – nie z technického hľadiska,
ale z organizačného. A keďže je ťažké nájsť niekoho, kto by bol na to
vhodný, pretože musí byť neutrálny a bez vlastných záujmov, aby
neodstrašil účastníkov tohto blockchainového ekosystému.
Potenciál pre logistiku
Napriek týmto doteraz nevyriešeným zásadným problémom existuje množstvo
zaujímavých potenciálnych aplikácií pre technológie distribuovaných účtovných
kníh, najmä pre dokumenty (v súčasnosti často ešte v papierovej forme)
obsahujúce citlivé informácie alebo dokonca (vlastnícke) nároky týkajúce sa prepravovaného
tovaru. Pre digitalizáciu logistiky by bol veľký krok vpred, keby sa takéto
dokumenty spravovali autonómne a mali vystopovateľnú históriu, nezávislú
od konania tretích strán. To by sa mohlo stať realitou v takých prípadoch,
ako sú sprievodné dokumenty nebezpečného tovaru.
Cieľom by bolo digitalizovať
medzipodnikovú výmenu informácií medzi zainteresovanými stranami
o nebezpečnom tovare. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je
elektronický transportný dokument založený na blockchaine, ktorý sa aktualizuje
a dokumentuje postupne pri každom nakladaní a vykladaní
prostredníctvom interakcie s blockchainom. To je v súčasnosti
predmetom intenzívneho výskumu. DACHSER tiež podporuje rôzne aktivity spolu so
zákazníkmi a partnermi, najmä s Európskym inštitútom blockchain,
ktorý sa práve vytvára s Fraunhofer IML. Tieto tri organizácie spoločne
skúmajú uskutočniteľnosť takýchto spôsobov použitia a vytvárajú prototypy.
Aby sa odhalilo čo najviac relevantných právnych aspektov, priemysel
a akademická obec musia najskôr preukázať uskutočniteľnosť nápadov
a identifikovať potrebné zmeny. A aby sa predišlo situácii, keď
jednotlivé spoločnosti následne vytvoria izolované riešenia, mal by sa prijať
spoločný postup zahŕňajúci niekoľko spoločností a priemyselných združení, ako
aj politikov, úradných orgánov a organizácií so zameraním na bezpečnosť,
ako sú polícia a hasiči. Mimochodom, ak by sme uvažovali viac dopredu,
mohli by aj tí poslední menovaní ťažiť z ekosystému nebezpečného tovaru
založeného na blockchaine. Ak by nastala nebezpečná situácia, policajné
a hasičské zbory by mohli rýchlo a jednoducho získať prístup ku
kľúčovým informáciám o príslušnej preprave nebezpečného tovaru, ako aj
k aktuálnym údajom o stave prepravovaných zásielok. Vyzbrojení týmito
informáciami by potom mohli iniciovať ešte cielenejšiu akciu, pretože by
vedeli, ktorý nebezpečný tovar je ešte na palube vozidla a ktorý už bol
vyložený. To by malo ešte viac zvýšiť bezpečnosť v dopravnom reťazci.
Je tu tiež potenciál využitia blockchainu na colné doklady alebo dodacie listy.
V námornej nákladnej doprave by nákladné listy založené na blockchaine
mohli poskytnúť transparentnú históriu udalostí zabezpečenú proti falšovaniu
aktérmi v rámci ekosystému, čo by umožnilo prepojenie nielen pre fyzické
objekty (zásielky), ale aj prenos hodnôt a originálnych dokumentov.
Z pohľadu priemyslu a spoločnosti je najdôležitejšie vyriešiť problém
riadenia. Týka sa to predovšetkým rozhodovacích práv a povinností medzi
podnikmi, ktoré majú významný vplyv na motiváciu zúčastniť sa v ekosystéme
založenom na blockchaine.
Je potrebnej ešte viac práce, aby sme určili najlepší spôsob ako postupovať
a preskúmali, ako tento problém riešiť. Jedným z možných riešení by
mohla byť samostatná, neutrálna právnická osoba, ktorá by bola hostiteľom
ekosystému zahŕňajúceho obe strany – podnikateľské aj regulačné subjekty.
Technológia blockchain zostáva relevantnou technológiou budúcnosti pre
digitalizáciu logistiky. Nemalo by sa to však realizovať samoúčelne. Žiaľ, na
to mnohí aktéri zabúdajú vždy, keď sa spustí nový projekt. Na konci dňa musia
inovácie založené na blockchaine pridávať významnú hodnotu oproti existujúcim
riešeniam. A čo je najdôležitejšie, nemali by sa prehliadať výzvy, ktoré
predstavuje neznámy podnikový ekosystém založený na blockchaine. Koniec koncov,
blockchain nie je len technológia – je to nový spôsob spolupráce
v dodávateľskom reťazci. A to sa treba naučiť, otestovať
a overiť v praxi.
