Železničný priemysel robí pomaly, ale isto dôležité pokroky. Zameriava sa na vývoj autonómnych vlakov, ktoré budú premávať bez rušňovodičov. Zatiaľ čo výrobcovia autonómnych a elektrických áut svoje sily spájajú, železnice zostávajú v mediálnom závetrí a ich progres je menej viditeľný, konštatuje portál rail news.
V Austrálii nadnárodná ťažobná spoločnosť Rio Tinto so sídlom v Londýne a v Melbourne dokončila v lete v regióne Pilbara prechod celého systému ťažkých nákladných vlakov na úplnú automatickú prevádzku bez vodičov. Stala sa tak prvou plne automatizovanou hlavnou železničnou sieťou na svete. Projekt AutoHaul síce trval dlhšie a bol drahší, ako sa očakávalo, napriek tomu však ide o významný krok k automatizácii hlavných železníc.
Plná automatizácia prináša pre Rio Tinto zreteľné výhody, ktoré sa týkajú nielen nižších prevádzkových nákladov a kratších časov prepravy, ale i väčšej spoľahlivosti. Ak chcú železničiari obstáť na vysoko konkurenčnom trhu ide o nevyhnutné atribúty. Vďaka nim sa zlepšuje aj efektívnosť plánovania, ktoré pomáha odstraňovať zlyhávajúce miesta v sieti a zvyšuje produktivitu.
Firma Hitachi STS, ktorá v spolupráci s Rio Tinto vyvinula AutoHaul, najnovšie rokuje o automatizácii prevádzky nákladných vlakov so severoamerickými železnicami. V tomto prípade však bude výzva v Severnej Amerike oveľa väčšia, keďže viacerí prevádzkovatelia nákladnej a osobnej dopravy zdieľajú rovnaké trate, majú však rôzne typy vlakov a ich hmotností. V súvislosti s prepojením na rôzne závody je problémom aj množstvo križovatiek a diep.
Náročná výzva pre Európu
Podobné výzvy stoja aj pred prevádzkovateľmi v Európe, no aj na starom kontinente je viditeľný pokrok. Po 18. mesiacoch výskumu dokončili v júli tohto roku Francúzske národné železnice (SNCF) svoju prvú skúšobnú jazdu s diaľkovo ovládaným autonómnym vlakom, ťahaným lokomotívou v rámci projektu vývoja prototypov osobných a nákladných vlakov bez vodiča. Plne automatizované metrá sa objavili v roku 1981, hneď po vzniku prvej linky v japonskom Kobe.
Podľa Medzinárodnej asociácie verejnej dopravy (UITP) bolo do konca minulého roka v 42. mestách v prevádzke 64 plne automatizovaných liniek metra s celkovou dĺžkou 1026 km. UITP však predpovedá výrazné zrýchlenie vývoja už v blízkej budúcnosti, pričom celková dĺžka by sa mala do roku 2023 strojnásobiť, čím by prekročila hranicu 3000 km. Odborníci predpokladajú, že plne automatické trasy metra budú do roku 2022 predstavovať 48 %. V porovnaní s rokom 2018 (10 %) ide o výrazný posun.
„Každé mesto, ktoré už vybudovalo automatickú linku metra, tak vždy robí znova,“ povedal Ramon Mala, predseda observatória automatizovaného metra v UITP a riaditeľ strategických projektov pre metropolitnú dopravu v Barcelone (TMB) na letnom dopravnom samite v Štokholme. Ramon Malla však pripomína, že automatizácia existujúcich liniek postupuje pomaly. „Premena linky na automatickú prevádzku je skutočnou výzvou, najmä preto, že potrebujeme udržiavať službu v prevádzke. Náklady nie sú hlavným problémom, je najmä zložitosť riadenia projektu, ako aj to, že dodávatelia musia operátorom poskytnúť väčšiu dôveru.“ Zatiaľ čo najmodernejšie linky 9 a 10 v Barcelone sú už plne automatizované, TMB sa snaží prestavať najstaršiu a najrušnejšiu barcelonskú linku č.1. Čoskoro sa na nej začnú vymieňať vagóny.
Odborári sú spokojní
Ramon Malla uviedol mnohé ďalšie výhody automatizácie liniek metra vrátane väčšej kapacity, dostupnosti a prevádzkovej flexibility, odstránenie zlyhania ľudského faktora, zníženie investičných a prevádzkových nákladov a nižšiu spotreba energie. Hovorí, že veľmi dôležitý je sociálny element. „Veľa času sme venovali rokovaniam s odbormi, aby sme pripravili cestu na automatizáciu zvyšku siete. Sme jedineční tým, že nemáme žiadne pracovné miesta vo funkcii rušňovodiča. Namiesto toho máme flexibilné pozície, ktoré kombinujú rôzne úlohy. Naši zamestnanci majú teraz viac pracovných miest, sú motivovaní a vykazujú menej absencií ako predtým. Spokojnosť našich zamestnancov je dôležitá.“
Napriek 38-ročným skúsenostiam s automatickou prevádzkou sú stále potrebné zlepšenia, zdôrazňuje Paul-Edouard Basse, vedúci projektant spoločnosti Siemens. Hovorí, že poruchy na tratiach bez vodiča sú veľmi zriedkavé, ale keď sa vyskytnú, môžu byť dramatické. Podľa neho je dnes kybernetická bezpečnosť nevyhnutnosťou. Experti očakávajú, že umelá inteligencia zlepší výkon automatizovaných liniek metra tým, že umožní prediktívnu údržbu.
Využitie údajov získaných z CBTC a vlakov pomôže znížiť kritické incidenty a umožní operátorom pozbierať sa z nehôd rýchlejšie než dnes. V riadiacom stredisku sa totiž počas incidentu stráca veľa času v rámci vizuálnych a hlasových interakciách. Umelá inteligencia by mala pomôcť znížiť tieto interakcie a umožniť kontrolórom dopravy sústrediť sa na hlavný problém.
(as)
