Slovenskú ekonomiku čakajú veľmi ťažké časy

Schodok verejných financií Slovenska sa po hlbokom prepade z tohto roka podarí do roku 2023 stlačiť iba tesne pod 3 percentá HDP. Taký je vládny plán uvedený v Programe stability na roky 2020 až 2023, ktorý schválila vláda a bude ho posielať na posúdenie do Bruselu. Podľa tohto materiálu by pritom schodok verejných financií mal v tomto roku stúpnuť o 7,1 % až na 8,4 % HDP, v budúcom roku by mal klesnúť na 4,9 % HDP, v roku 2022 na 3,7 % a následne na 2,9 % HDP v roku 2023.

Hrubý štátny dlh koronakríza vyženie z vlaňajších 48 % HDP na tohtoročných 61,2 % HDP. Výška dlhu by sa mala v nasledujúcich rokoch stabilizovať. V budúcom roku by mal dosiahnuť 61,9 % HDP, v roku 2022 by mal o 0,5 % klesnúť a v roku 2023 by mal dosiahnuť 60,1 % HDP. Hoci tieto čísla vplyvom koronakrízy výrazne zaostávajú za nedávnymi plánmi o vyrovnanom rozpočte, aj na ich dosiahnutie bude nevyhnutné prijať konsolidačné opatrenia za miliardy eur.

Vláda I. Matoviča tvrdí, že bude úspory hľadať predovšetkým v efektívnejšom hospodárení verejnej správy. „Na dosiahnutie takto definovaných strednodobých cieľov v ďalších rokoch by bolo potrebné prijať oproti scenáru nezmenených politík konsolidačné opatrenia vo výške 1,1 mld. eur v roku 2021 až 3,4 mld. eur v roku 2023. Vzhľadom na výraznú neistotu ohľadom budúceho ekonomického vývoja budú fiškálne ciele aj potreba opatrení na ich dosiahnutie v prípade zmien aktualizované. Preferované budú opatrenia zvyšujúce efektívnosť verejných financií,“ uvádza sa v programe stability.

V pondelok 18. mája ministri odsúhlasili aj ďalší materiál, ktorý Slovensko pošle na zhodnotenie do Bruselu. Je ním Národný program reforiem SR. Podľa neho bude prioritou krajiny v najbližších mesiacoch boj s krízou vyvolanou pandémiou ochorenia Covid-19. V ďalšom období sa chce však vláda špeciálne zamerať na oblasti, ktoré pokladá za najväčšie štrukturálne výzvy slovenského hospodárstva. Sú nimi vzdelávanie, trh práce a efektívnosť alokácie verejných zdrojov podmienená efektívnou verejnou správou. Tieto ciele vychádzajú aj z programového vyhlásenia vlády.

Prioritou vlády v nasledujúcich rokoch bude návrat k zdravým verejným financiám pri rešpektovaní európskych aj národných rozpočtových pravidiel. Cieľom je stabilizácia verejného dlhu v pomere k HDP a pokles deficitu hospodárenia verejnej správy pod 3 % HDP do roku 2023. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa má zlepšiť prijatím dôležitých zmien vo všetkých pilieroch dôchodkového systému. Cieľom vlády je aj zlepšiť výber daní, zabezpečiť funkčné trojročné rozpočtovanie a zavedenie výdavkových stropov.

Zdroj: Agentúra SITA

Foto: European Central Bank