Rýchly odhad rastu eurozóny za druhý kvartál tohto roka skončil v súlade s trhovými očakávaniami, keď dosiahol oproti prvému štvrťroku polovičné medzikvartálne tempo 0,2 %. „Medziročný rast sa spomalil na 1,1 % (začiatkom tohto roka bol 1,2 % r/r). Presné údaje spolu so štruktúrou rastu budú zverejnené v auguste a septembri,“ uvádza sa v správe, ktorú poskytla Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Predstihové ukazovatele z Nemecka a eurozóny v tomto roku naznačujú spomalenie dynamiky rastu. Na rast v eurozóne výrazne vplývajú riziká v zahraničnom obchode (protekcionistické opatrenia a spory), spomalenie globálneho rastu (hlavne Čína) a nedoriešené regionálne riziká ako Brexit či napätie na Blízkom východe. Čím viac sa podarí externé riziká zmierniť alebo úplne obmedziť, tým jemnejší dopad na rast to bude mať.
Okrem vlažného rastu ostáva aj inflácia v eurozóne vlažná (rýchly odhad za júl je 1,1 % r/r, jadrová inflácia len 0,9 % r/r). Aj keď sa trhu práce v eurozóne darí, prenos inflačných tlakov odtiaľ je pomalší ako centrálna banka čakala. Okrem toho, predpokladané ekonomické oživenie v druhej polovici roka sa pravdepodobne neuskutoční a ECB nedávno zopakovala prítomné riziká rastu smerom nadol – geopolitickú neistotu (vrátane Brexitu), protekcionizmus, zraniteľnosť rozvíjajúcich sa ekonomík a vlažnejšie tempo globálneho rastu. Celkovo v júli ECB otvorila cestu pre uvoľnenie menovej politiky na ďalšom zasadnutí, keď bude mať k dispozícii nové makroekonomické projekcie.
„Naši kolegovia z Erste Group Research považujú pokles depozitnej sadzby ECB, spolu so zavedením dvoch úrovní depozitnej sadzby a predĺžením výhľadu cesty menovej politiky za najpravdepodobnejší scenár v septembri,“ konštatuje Katarína Muchová. Celkovo by depozitná sadzba mohla do konca tohto roka klesnúť o 20 bázických bodov na -0,6 %. S tým by malo súvisieť aj mierne oslabenie eura oproti americkému doláru.
