Prístavy
zohrávajú rozhodujúcu úlohu v medzinárodnom obchode, zostávajú však hlavnými
zdrojmi „trenia“ v globálnych dodávateľských reťazcoch. Nastal čas na zmenu. S
rýchlou expanziou globálneho podnikania v posledných desaťročiach sa totiž prístavné
operácie stali pre globálne spoločnosti a ich zákazníkov kritickejšie ako
kedykoľvek predtým.
Podľa PortEconomics.eu zaznamenalo v
posledných desiatich rokoch15 najvýznamnejších európskych prístavov 14-percentný
nárast. Veľkosť lodí rástla a spôsobovala čoraz väčší tlak na terminály a
prevádzkovateľov prístavov. Ustavične sa meniace predpisy a rastúce
bezpečnostné problémy však v značne miere komplikujú plynulú činnosť
prístavného personálu. Globálny obchod sa zrýchlil, ale prístavy stále ostávajú
bodmi, ktoré spomaľujú tok tovaru, zvyšujú náklady a podrývajú zákaznícky
servis.
Ako prístavy fungujú dnes
Zatiaľ čo svet sa stal viac prepojený a vzájomne závislý, mnohé prístavy často fungujú ako izolované ostrovy s malou väzbou na to, čo sa deje v dodávateľskom reťazci. Spôsobuje to množstvo problémov vrátane nedostatočnej viditeľnosti, zlej komunikácie a koordinácie medzi prístavmi, terminálmi a dopravcami na mori i na pevnine.
Vzniká tým veľký problém pre zaoceánskych zasielateľov tak v prístavoch, ako aj v lodnej doprave. Poradenská spoločnosť McKinsey konštatuje, že mnohí prepravcovia sú veľmi nespokojní so službami. Medzi ich najčastejšie sťažnosti patrí nedostatočná dostupnosť vybavenia, časté výpadky činnosti v dôsledku nedostatku obslužného personálu, nedostatočná komunikácia a zlé rozhodnutia poskytovateľov námornej nákladnej dopravy a prevádzkovateľov prístavov.
McKinsey poznamenáva, že najnaliehavejšou potrebou je zlepšenie transparentnosti a komunikácie. Prepravcovia požadujú spoľahlivejšie dodacie termíny a lepšiu komunikáciu v prípade problémov.
Zastarané podnikové a dátové technológie poškodzujú dodávateľské reťazce. K tomu možno priradiť nesprávne plánovanie a slabú optimalizáciu. Hlavným dôvodom je fakt, že väčšina prístavov, terminálov a dopravcov pracuje s technológiami starými desaťročiami, mnohí majú iba svoje vlastné systémy zasielania správ a málo spoločných štandardov. Platí to v celom dodávateľskom reťazci. Systémy sa vyvinuli a zakorenili v ére pred globalizáciou a pred nástupom internetu a cloudu.
Napriek tomu, že prístavy sú globálnymi bránami svetového obchodu, podobajú sa na Babylonskú vežu s minimálnou komunikáciou a rozhľadom nad terminálmi. Sťažuje to nielen dopravu, ale aj predvídanie, prípravu a plynulosť toku tovaru do a z terminálu.
Problémy zo slepotou
Prístavy často nie sú pripravené na príchod lodí. Podľa McKinseyho nedostatok predvídateľnosti a spoľahlivosti znamená, že prístavy a terminály nemôžu efektívne plánovať. Často nemajú voľné okná na príchody lodí, a vtedy nemusia mať k dispozícii prostriedky potrebné na ich obsluhu. Čas a efektivita sú v ofsajde. Finančné zdroje prístavu a prepravcu sú zbytočne zviazané v nečinnom očakávaní.
Bez dobrej viditeľnosti na obsah kontajnerov a naliehavosti dopytu sa kontajnery zvyčajne vykladajú ad hoc a dopravujú sa do dopravných režimov bez ohľadu na skutočný dopyt. V dôsledku toho komoditné položky bez naliehavosti často dostávajú prednosť pred kritickými zásielkami, ktoré držia výrobnú linku. Tieto problémy poškodzujú dodávateľský reťazec.
V krajnom prípade môžu prerušiť propagáciu alebo spustenie produktu a v konečnom dôsledku môžu ovplyvniť povesť výrobcu alebo maloobchodníkov, ako aj lojalitu zákazníkov. Dobrou správou je, že vďaka vývoju a inováciám najmä v technológii cloud, či multi-party digitálnych obchodných sietí, môžu firmy spoločne riešiť problém rozvinutia a integrácie nesúrodých technológií a systémov zasielania správ.
Od izolovaných ostrovov po digitálne siete
Predstavme si, že prístavy, terminály a nosiče pozemných komunikácií majú dobrý prehľad o prichádzajúcom náklade. Nielen o počte kontajnerov, ale aj ich obsahu a o naliehavosti zásielky. Porty sa môžu pripraviť na pracovnú záťaž a pripraviť akékoľvek potrebné vybavenie. Náklad by mohol byť vyložený v poradí podľa priority, čím sa urýchli tok kritického tovaru. Mohol by sa vybrať vhodný spôsob dopravy, založený na nákladoch a naliehavosti dopytu. Sieť s viacerými účastníkmi by mohla v reálnom čase informovať všetky zainteresované strany o stave dodávok tak, aby podľa toho naplánovali optimalizáciu následnej prepravy.
Takúto ideálnu skutočnosť zabezpečujú digitálne siete s údajmi v reálnom čase, ktoré prechádzajú cez všetky uzly dodávateľského reťazca. Komplexné údaje umožnia nielen lepšie plánovanie, ale aj efektívnejšie a spoľahlivejšie operácie. S dnešnými technológiami nie je dôvod na to, aby sa kritické informácie nedali zdieľať. Siete viacerých účastníkov môžu v reálnom čase prepojiť všetky strany a poskytnúť jednu verziu pravdy.
Komplexné údaje v reálnom čase sú rozhodujúce na udržiavanie synchronizovaných portov, terminálov a nosičov. Keď sa zmenia podmienky, napríklad oneskorenie lode, všetky zainteresované strany sú okamžite upovedomené a môžu podľa toho naplánovať minimalizáciu narušenia svojho reťazca.
Moderné komunikačné siete poskytujú veľmi potrebnú viditeľnosť a transparentnosť, pričom poskytujú aj oporu pre komunikáciu a spoluprácu v riešení problémov. Pokročilé digitálne siete spájajú pomocou adaptérov rozmanitosť starších systémov a integrujú ich systémov ERP. Uľahčujú zavádzanie nových technológií a môžu zahŕňať dáta živého prenosu údajov od tretích strán a zariadení, akými sú napríklad služby IoT (Internet of Things).
Pokročilé multispoločenské siete využívajú umelú inteligenciu na podporu lepšieho rozhodovania a na optimalizáciu všetkých aspektov dodávateľského reťazca, od priorizácie kontajnerov až po úroveň zásob, režim dopravy a výber trasy. Moderné komunikačné siete sledujú pomocou GPS polohu lodí, nákladných automobilov a merajú aj teplotu v kontajneri. Tieto údaje tvoria bohaté pozadie, ktoré možno doručiť do dashboardov, aby upozornili operátorov a manažérov dodávateľského reťazca na meniace sa podmienky, čo pomáha proaktívnemu riešeniu problémov.
Prostredníctvom zjednotenia všetkých strán a údajov v jednej sieti umožňujú siete viacerých účastníkov, aby oceánski operátori, prevádzkovatelia prístavov a pozemní dopravcovia mali príležitosti na zlepšenie, ktoré boli predtým neviditeľné. Optimalizácia jedného uzla v dodávateľskom reťazci je dobrá, ale má malý účinok, ak ostatné uzly podliehajú oneskoreniam a obmedzeniam, ktoré bránia ďalšiemu toku tovaru. Dramatické zlepšenia sa stanú efektívnejšie a inteligentnejšie iba koordináciou všetkých strán v rámci systému.
Zdroj: McKinsey consulting company
Foto: ship-technology
