Čínsky megaprojekt New Silk Road pritiahol logistický svet s objemom investícií za približne jeden bilión eur. Aj keď existujú nejasnosti o tom, ako môžu európske spoločnosti prispieť a mať prospech z iniciatívy One Belt, One Road, existuje rad príležitosti zúčastniť sa na rozvoji správnou stratégiou.
Čína si vytýčila ambiciózny cieľ: oživiť starodávnu Hodvábnu cestu megaprojektom „Jeden pás, jedna cesta“. Cieľom iniciatívy je zvýšiť prepravu tovaru po ceste, po železnici a na mori medzi Áziou, Afrikou a Európou, podporiť hospodársku spoluprácu medzi euroázijskými krajinami a zlepšiť medzikontinentálne obchodné a infraštruktúrne siete. Ríša stredu plánuje uzavrieť aj dohody o voľnom obchode, vytvoriť osobitné hospodárske zóny a zaviesť zjednodušené colné postupy. Najmä v tejto oblasti môže mať významný prínos odvetvie logistiky a dopravy v Európe.
Napríklad spoločnosť Deutsche Bahn očakáva, že výrazne zvýši svoju nákladnú prepravu po zemi. Spoločnosť odhadla, že v roku 2018 prešlo medzi Čínou a Európou viac ako 3600 vlakov, ktoré priviezli približne 90 000 kusov kontajnerov. Experti odhadujú, že v roku 2020 sa ich počet zvýši na viac ako stotisíc.
Logistická spoločnosť Rhenus poskytuje dopravu z domu do domu v Ázii a v Európe prostredníctvom medzinárodnej siete. „Na rastúci dopyt po alternatívnych trasách s projektmi pre cestnú a železničnú dopravu sme odpovedali flexibilne. Odbornosť na mieste je nevyhnutná pre bezpečnú, rýchlu a efektívnu prepravu tovaru,“ hovorí Tobias Bartz, generálny riaditeľ spoločnosti Rhenus.
Jedna vec je jasná. Nová hodvábna cesta výrazne zvýši počet prepravovaných tovarov medzi Čínou a Európou. „Zároveň je veľkou výzvou pre logistické spoločnosti, pretože dopravná logistika poskytuje medzinárodnú platformu na vytváranie nadnárodných logistických centier a infraštruktúrnych sietí,“ konštatuje Gerhard Gerritzen, člen Výkonnej rady spoločnosti Messe München GmbH.
Čínska vláda zdôrazňuje, že jej iniciatíva je mierová a ekonomická: týka sa integrácie a bezpečnosti. Čína však plánuje posilniť nielen otvorenie nových obchodných trhov, ale zároveň aj rozšírenie svojho politického vplyvu. Na to si treba dať pozor. V praxi je totiž ťažké, aby sa zahraničné spoločnosti dostali včas k informáciám o ponukách tak, aby mohli konkurovať čínskemu exportu. Väčšina projektov je v rukách čínskych spoločností. Podľa prieskumu, ktorý vykonala nemecká obchodná komora v roku 2017, dve tretiny všetkých nemeckých spoločností pochybujú, že ich investície do Novej hodvábnej cesty budú mať pozitívny vplyv na ich podnikanie. Približne 30 percent nemeckých spoločností pôsobiacich v Číne je priamo zapojených alebo prinajmenšom zvažuje účasť na tomto projekte. Podľa ich manažmentov je to určite správny krok k tomu, aby sa v Číne a na tretích trhoch uskutočnili vhodné obchodné kontakty.
S náležitou obozretnosťou však už New Silk Road vykazuje pozitívne účinky. Andreas Breinbauer, vicekancelár Univerzity aplikovaných vied inštitútu odbornej podpory BFI vo Viedni a vedúci oddelenia vedúci odboru logistiky a manažmentu dopravy, poukázal na Pakistan, kde bolo doteraz investovaných 60 miliárd USD a väčšina z projektov sa dokončila. V dôsledku toho sa podľa čínskych údajov rast HDP v Pakistane medzi rokmi 2013 a 2017 zvýšil z 3,5 percenta na 6 percent. Odborníkom na zahraničnú politiku je však jasné, že Čína presadzuje geopolitické záujmy v regióne, najmä pokiaľ ide o Indiu.Na druhej strane približne 70 percent krajín zapojených do projektu Hodvábnej cesty má HDP na obyvateľa nižší ako celosvetový priemer.
Dopyt po investíciách do infraštruktúry medzi Európou a Čínou ustavične rastie. Funkčná infraštruktúra medzi Európou a Čínou je základom industrializácie a ďalšieho oživenia hospodárstva. „V dôsledku toho čínski tvorcovia obchodnej politiky vidia príležitosť vybudovať v tomto regióne regionálne logistické reťazce, ktoré prinášajú úžitok všetkým zúčastneným krajinám,“ upozorňuje A. Breinbauer. Podľa neho môžu čínske investície v krízových krajinách stabilizovať región. Mnohostranné zahraničné a predovšetkým čínske investície do infraštruktúry a logistiky by mohli byť prínosom pre európske spoločnosti.
