Všetko sa to začalo takzvaným tretím liberalizačným balíčkom Európskej únie, ktorý v roku 2008 oddelil výrobu, prepravu a distribúcia energií. Niekto na tom pekne zarobil, lenže skomplikoval víziu, plánovanie a výstavbu nových energetických zariadení.
S Rusmi sa „nespotuje“
Špekulanti na komoditných burzách nahradili dlhodobé kontrakty zemného plynu, z ktorého mnohé krajiny vyrábajú podstatnú časť elektrickej energie, spotovým obchodovaním. Dosť ľudí na tom určite zarobilo, lenže liberalizácia trhu s energiami je dobrá stratégia v dobách dostatku, a nie v čase zhora ordinovaného nedostatku. Rusko dáva prednosť dlhodobým obchodom za pevné ceny, ale bola to Európska únia, ktorej neboli pevné ceny plynu odrazu dosť dobré.
Podľa analytika Václava Umlaufa spotové ceny amerických búrz sa snažili udržiavať Rusov dočasne v šachu a špekulatívne ovplyvňovali ceny plynu na západných burzách v ich neprospech. Niektoré európske krajiny si tento spotový model nechali vnútiť a zdanlivo na ňom zarábali až do tohto roku, kedy európske vlády akosi „zabudli“ naplniť zásobníky s plynom a spoliehali sa na to, že ich „veterníky“ naženú megawaty elektriny namiesto odstavených jadrových a uhoľných elektrární. Spotová cena plynu vyletela do výšav a špekulanti neuveriteľne jasajú. V zásobníkoch s ruským lacným plynom, nad ktorými mali štáty pred pandémiou kontrolu, ale neuvážene ich predali plynovým spoločnostiam, majú dnes spotoví špekulanti plyn za dve stovky a môžu ho predávať 5-krát drahšie.
Nepredvídateľné trhy
Nemecko také hlúpe nebolo a dnes má, na rozdiel od nešťastných proamerických vazalov, tisíc kubíkov zemného plynu za 270 dolárov. V súčasnosti na spotových cenách masívne zarábajú západní špekulanti na burzách s plynom, ktorí kedysi presadzovali v EÚ svoj „geniálny nástroj“, ako Rusov donútiť k obchodnej poslušnosti. Z túto hlúposť platí EÚ dvojnásobne – infláciou a budúcou nespokojnosťou z poklesu životnej úrovne obyvateľstva.
Po pandémii, počasí nepriaznivom pre veternú energiu, prudkom náraste dopytu po energiách z Číny, Indie a z juhovýchodnej Ázii sa trhy zbláznili. „Ceny zemného plynu na komoditných burzách sa z predošlých 400 vyšplhali až na 1500 dolárov za tisíc kubických metrov. Burzoví špekulanti obviňujú zo zvýšenia cien Rusko, ale ako potvrdila nemecká vláda, Rusko a Gazprom plnia všetky svoje zmluvné záväzky,“ konštatuje V. Umlauf .
Odvrátená tvár uhlíkovej neutrality
Takzvaný blackout bude v pripravovanom zelenom šialenstve, nazývanom Green deal, pravdepodobne frekventovaným úkazom. A aby to bruselskí politici, napojení na klimaticko-alarmistickú lobby, ľuďom ešte viac sťažili, zakazujú v rámci dosiahnutia tzv. uhlíkovej neutrality vykurovanie nielen uhlím, ale aj drevom. Plniť ciele uhlíkovej neutrality sa zaviazala celá EÚ. Prvé symptómy v podobe značného zdražovania cien energií, a teda prakticky všetkého, už pociťujeme na vlastnej koži. V Nemecku, kde všetko zatiaľ smeruje ku koalícii socialistov, zelených extrémistov a liberálov, už dokonca vydávajú občanom inštrukcie, ako sa správať v prípade rozsiahlejšieho výpadku elektrickej energie. Na Merkelovú budeme zrejme onedlho spomínať so slzou v oku.
Problém je celoeurópsky
Nemecko, ktoré sa zbavuje výroby elektriny z jadra, už očividne predostiera verejnosti budúce klimatické lockdowny. Štátne orgány tam učia verejnosť, ako si zvyknúť na „varenie bez elektriny“. Kto túto výučbu na nemeckých televíznych kanáloch zatiaľ nevidel, neuverí. Štvrtá najvýkonnejšia ekonomika sveta v podstate priznáva, že onedlho nedokáže vlastné obyvateľstvo zabezpečiť elektrickou energiou. Televízna reklama federálneho úradu civilnej ochrany predstavuje staršiu ženu, ktorá má na sebe niekoľko vrstiev oblečenia, ohrieva svoj byt sviečkami horiacimi pod prevráteným kvetináčom a utesňuje okná reflexnou fóliou.
Smiešne sa nám to môže zdať len potiaľ, kým nezistíme, že problém je celoeurópsky. Svetové trhy s plynom sú napäté, pričom zvýšený dopyt v Ázii a nárast používania klimatizácií počas horúceho leta v južnej Európe ženú ceny na rekordné maximá. Tento problém ešte zhoršila výroba veternej energie pre nedostatok veterných dní v oblasti Severného mora. Aby sa tento schodok dohnal, muselo sa opäť vo väčšej miere siahnuť k spaľovaniu uhlia, avšak náklady na uhlíkové kvóty EÚ sa prenášajú na spotrebiteľov, pričom konečným výsledkom je prudký rast cien energií nielen pre bežných Nemcov, ale aj pre zvyšok krajín EÚ.
Zelená energia bude drahá
Európa sa chce v budúcnosti viac spoliehať na obnoviteľné zdroje energie. Plán EÚ do roku 2030 požaduje, aby 32 % všetkej energie bolo vyrobených z obnoviteľných zdrojov, a hoci Nemecko už tento cieľ prekročilo o 12 %, nemecká vláda plánuje do budúceho roka úplne odstrániť jadrovú energiu a do roku 2038 uhlie. Ak krajina nebude môcť dramaticky rozšíriť svoj obnoviteľný sektor a počítať s vetrom, povedie to v nasledujúcich rokoch k ešte vyšším cenám a k ďalším inštrukciám občanov pred možnými katastrofami.
Rovnaký nesúlad ponuky a dopytu spolu s nákladným a nespoľahlivým prechodom na zelenú energiu je v posledných mesiacoch očividný aj v ďalších európskych krajinách.
Výsledná snaha Európskej únie, ktorá vytvára len 8 až 10-percentný podiel celosvetových uhlíkových emisií, o výrazné ozdravenie životného prostredia bude nepatrná. Peňaženku európskeho daňového poplatníka však postihnú poriadne suchoty.
Alexander Sotník
Foto: Obrázok od Free-Photos z Pixabay
Podporte vydávanie aktuálnych správ na webe Logistika Dnes a v Logistika Dnes magazíne. Vyberte si inzerciu podľa vašej potreby (cenník nájdete TU), alebo uvítame aj zaslanie akejkoľvek čiastky na číslo účtu SK73 8360 5207 0042 0002 2712 Pomôžte nám ďalej sa zlepšovať. Za vašu podporu ďakujeme.
