Srbská železničná sieť v súčasnosti prechádza intenzívnymi stavebnými prácami. Tak intenzívne, že to ovplyvňuje objemy železničnej nákladnej dopravy aj na medzinárodných koridoroch. Stojí to všetko za to? Aby sme odpovedali na túto otázku, mali by sme sa pozrieť na to, čo bolo sľúbené.
Srbsko je dôležitou tranzitnou krajinou, ktorá spája západnú Európu a juhovýchodnú Európu. Najdôležitejší je koridor X, ktorý vedie zo Salzburgu v Rakúsku do Solúna v Grécku a cez druhú vetvu z Budapešti v Maďarsku do Istanbulu v Turecku. Tieto dve vetvy tvoria tvar X a čiary sa pretínajú v strede Srbska.
Srbsko však zaznamenalo pokles v počte objemov nákladnej železničnej dopravy. Hoci vo všeobecnosti tovar prepravený v prvej polovici roku 2021 zaznamenal nárast o 37,2 percenta, platilo to len pre cestnú, vodnú a leteckú dopravu. Objemy na železniciach mali podľa Štatistického úradu Srbskej republiky klesajúci trend. Dôvodom sú podľa opýtaného neoficiálneho zdroja stavebné práce.
Niš – macedónska hranica
V októbri 2021 srbský podnik Infrastruktura Železnice Srbije začal s rekonštrukčnými prácami na železničnej trati Niš – Brestovac, ktorá je súčasťou koridoru X. Rekonštrukcia tohto úseku by mala byť ukončená v júni 2023, no predstavuje len 15 percent železničnej trate Niš-Preševo, ktorá vedie k hraniciam so Severným Macedónskom. Kedy sa bude rekonštruovať zvyšok trate, nie je známe.
Niš – bulharská hranica
Druhá vetva koridoru X sa rozdeľuje v Niši a smeruje do Sofie v Bulharsku a ďalej do Istanbulu v Turecku. Aj táto vetva bude modernizovaná a elektrifikovaná, pričom celkové náklady na túto rekonštrukciu sa odhadujú na 268 miliónov eur, z toho 59 miliónov eur na elektrifikáciu železničnej trate. S rekonštrukčnými prácami sa začalo a ukončenie sa predpokladá v roku 2025. Podľa webovej stránky ministerstva výstavby, dopravy a infraštruktúry je projekt čiastočne financovaný z úveru Európskej investičnej banky vo výške 134 miliónov eur a z grantu v sume 73,04 milióna eur (Investičný rámec pre západný Balkán).
Očakávané výsledky
Po ukončení rekonštrukcie sa rýchlosť trate zvýši na 120 km/h. V súčasnosti je maximálna rýchlosť 100 km/h, ale na väčšine jaj častí sa jazdí iba rýchlosťou 30 alebo 50 km/h. Výrazne sa skráti aj cestovný čas a odhaduje sa, že ročný objem nákladu na linke sa zvýši o 30 percent na 2,2 milióna ton ročne. Vzrastie aj nápravové zaťaženie na 22,5 tony, do hmotnostnej kategórie D4, pričom v súčasnosti sú zaťaženia maximálne 7,2 tony v kategórii D3.
Belehrad-Budapešť
V severnej časti Srbska sa momentálne rekonštruuje trať Belehrad – Budapešť. Prvá časť medzi Belehradom a mestom Novi Sad bude dokončená v marci 2022. Trať bude mať povolenie na rýchlosť do 200 km/h a budú ju môcť využívať aj nákladné vlaky. Rekonštrukčné práce medzi Novým Sadom a srbsko-maďarskou hranicou sa začali minulý rok aj na maďarskej strane. Obe vlády oznámili, že železničná trať bude dokončená v roku 2025. Pôžička na tieto rekonštrukčné práce na oboch stranách hranice je z Číny. Nákladná doprava bude medzitým odklonená. Trať medzi Szegedom (Maďarsko) a Suboticou (Srbsko) je v súčasnosti rýchlo prestavaná a cieľom je sprístupniť premávku koncom tohto roka.
Centrálna časť koridoru X
Časť, kde sa spájajú hlavné vetvy koridoru X medzi Belehradom a Nišom, nebude zrenovovaná s pričinením čínskych finančných zdrojov, ale za peniaze EÚ. Ako povedal jeden z predstaviteľov Európskej komisie, „je v kľúčovom záujme EÚ efektívnejšie presadzovať svoju politiku rozširovania“, a preto je výstavba kritickej infraštruktúry pre západný Balkán kľúčová. Kedy sa s rekonštrukciou začne a kedy bude ukončená, nie je známe. Je potrebné urobiť veľa práce, keďže súčasný čas cesty medzi Belehradom a Nišom je 5,5 hodiny a železničná infraštruktúra je vo veľmi zlom stave.
Cargo v Srbsku
Srbská železničná nákladná spoločnosť Srbsko Cargo medzitým oznámila výrazný pokles objemu nákladnej dopravy. V roku 2019 Srbsko Cargo kúpilo od Siemensu 16 nových lokomotív Vectron, ktoré dokážu jazdiť rýchlosťou 160 km/h, sú vybavené ECTS a sú povolené vo viacerých krajinách v okolí Srbska. Jazdia aj v Nemecku a v Rakúsku, no zdá sa, že tieto lokomotívy si v Srbsku budú musieť ešte pár rokov počkať, kým sa budú môcť naplno využívať.
Majorie van Leijen
Foto: RailFreight.com
