Digitálna transformácia otvorila široké pole možností pre nástup inteligentnej automatizácie. V centre štvrtej priemyselnej revolúcii sa nachádzajú dáta, ktoré tvoria nevyhnutný predpoklad pre úspešnú digitalizáciu, pričom nasadzovanie umelej inteligencie sa bez nich nezaobíde.
Digitálna transformácia podnikov a automatizácia s princípmi a technológiami Industry 4.0 sa postupne stávajú normou. Podľa najnovšieho prieskumu Združenia inteligentného priemyslu – Industry 4UM vyplýva, že 40 % slovenských firiem už digitálnou transformáciou prechádza. Až 50 % dopytovaných podnikov potvrdilo, že stratégiu digitálnej transformácie ešte len pripravujú.
S nasadzovaním nových technológií v logistickom sektore sa vytvárajú nové požiadavky a parametre výkonnosti, dodacích lehôt, ako aj doplnkových služieb. Spoločnosti, ktoré už digitalizáciou prešli a využívajú nové technológie na riadenie zásobovacích procesov a ich automatizáciu, nastavujú také výkonnostné štandardy, ktoré už nie je možné konvenčnými technológiami dosahovať.
Posilňovanie výkonu
Implementácia nových technológií a Smart Industry riadiacich systémov umožňuje optimalizovať kapacity, posilňovať výkon, zvyšovať kvalitu a pritom zabezpečiť flexibilnosť celého reťazca. Spoločnosti preto čoraz intenzívnejšie implementujú inovatívne riešenia a nástroje schopné správne využiť potenciál, ktorý digitálne technológie ponúkajú.
Nasadzovanie Internetu vecí (IoT), v rámci ktorého sú prepojené dopravné zariadenia, ich vodiči, dispečeri, manažéri a ostatné riadiace, či administratívne systémy, sa už stáva nevyhnutnosťou pre flexibilné riadenie zásobovania. V rámci tejto siete sú taktiež prepojené rôzne senzory generujúce množstvo dát, ktoré môžu poslúžiť na detailné analýzy, ako aj na efektívne a inteligentné riadenie logistických procesov v reálnom čase.
V centre pozornosti súčasnej štvrtej priemyselnej revolúcie sa nachádzajú práve dáta, ku ktorým získali podniky bezprecedentný prístup, čo do kvantity i kvality. A práve dáta zohrávajú kľúčovú úlohu v digitalizácii, analytike, nasadzovaní inteligentných riadiacich systémov, ako aj v nadchádzajúcom nástupe umelej inteligencie.
Podľa štúdie Market Research Future (MRFR) by mal globálny trh s dátovou analytikou zaznamenať medzi rokmi 2017 – 2023 nárast až o 30 %. Obdobný rozmach zaznamenáva aj trh s technológiami Internetu vecí (IoT), ktorý zber širokej škály a množstva dát radikálne znásobil, čo zároveň podporila aj cenová dostupnosť senzorov.
Dátová logistika
Správne nastavený dátový manažment tvorí základný predpoklad na začatie digitálnej transformácie. Vďaka nárastu množstva inštalovaných senzorov narastá každý rok aj množstvo vygenerovaných dát. Až 90 % všetkých digitálnych dát vzniklo v období niekoľkých posledných rokov. Následkom toho sa rozširuje objem informácií, ktoré sa v nich ukrývajú.
S počtom a druhom zariadení pripojených do podnikového Internetu vecí (IoT), ako aj ďalších mimopodnikových zdrojov, z ktorých firmy získavajú dáta, narastá ich rôznorodosť a nekompatibilnosť ich formátov. Okrem toho môžu byť dáta heterogénne na úrovni formy, napríklad texty, poznámky, reporty, či záznamy vytvorené operátormi logistiky, ale aj na úrovni štruktúry s rozdielnou mierou štruktúrovateľnosti či granularity.
Smart Industry systémy na inteligentné riadenie logistiky musia byť preto schopné spracovávať štruktúrované aj neštruktúrované dáta rovnako efektívne, ako musia byť schopné vyrovnávať s chýbajúcimi údajmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutná integrácia dát. Ide o proces spracovania dát s cieľom získania použiteľnej informácie.
V rámci procesu integrácie sa znižuje rôznorodosť zozbieraných dát. Riadiaci Smart Industry systém zároveň zaisťuje centralizáciu údajov, čo umožňuje ich následnú štandardizáciu pre nasledovnú distribúciu a spracovanie.
Kontextualizované dáta
Na to, aby mohli byť zozbierané a spracované údaje vhodne použité v rozhodovacích procesoch, či už operátormi, manažérmi alebo algoritmami, potrebujú kontext. Prezentovaná informácia má pomôcť zamestnancovi alebo riadiacemu systému uvedomiť si situáciu (vzájomnú polohu, časovú následnosť, vychystávacie alebo závozné zoznamy, vplyv na dodací plán apod.).
Jedným z mnohých príkladov kontextualizácie dát je sledovanie toku tovarov jednotlivými časťami zásobovacieho reťazca v reálnom čase. Súčasné Smart Industry systémy už disponujú vstavanou funkcionalitou traceability.
Práve traceabilita tvorí súčasť informačnej transparentnosti ako jedného z design princípov Priemyslu 4.0. Vďaka tejto funkcii je možné vystopovať celú prepravnú históriu konkrétneho výrobku, tovaru alebo materiálu prostredníctvom detailnej logistickej genealógie. Jednotlivé záznamy logistickej genealógie obsahujú presné informácie o tom kde, kedy, ako, kým a za akých podmienok (balenie, prebaľovanie, skladovanie) sa daný tovar, materiál alebo produkt prepravoval.
Vďaka súprave kontextualizovaných údajov môže Smart Industry systém odhaľovať vzorce, korelácie a tendencie v materiálovom alebo zásobovacom toku, či už vo vzťahu k samotnému tovaru (alebo sérií objednávok/dodávok), dopravných a logistických spoločností v zásobovacom reťazci (expedície, sklady, prekladiská) alebo manipulačnej a prepravnej techniky.
Kontextualizované dáta umožňujú vyťažiť informácie, ktoré následným spracovaním sémantickými modelmi generujú znalosti. Na princípe sémantizácie údajov pracujú taktiež Smart Industry systémy a informačné systémy pre operatívne riadenie činností, aby zabezpečili autonómne a samoregulované plánovanie a riadenie materiálových, technologických a ľudských zdrojov. Aplikáciou sémantických modelov (sústavy pravidiel) na kontextualizované údaje je možné abstrahovať relevantné znalosti a identifikovať pravidlá, vzorce a trendy v komplexných procesoch.
Peter Bílik, Martin Kudláč – ANASOFT APR
