OECD v pondelok zverejnila svoje predstihové indikátory, ktoré sledujú vývoj v 39 krajinách v decembri minulého roka. Index spadol na hodnotu 99,2, čo je najmenej od októbra roku 2009. Ide tak o najnovší ukazovateľ, ktorý naznačuje prichádzajúce ekonomické spomalenie. Témou pre tento rok tak bude reakcia regulačných orgánov na tento fakt.
„Hodnota ukazovateľa pod úrovňou sto hovorí o tom, že globálna ekonomika rastie pod jej dlhodobým trendom. Jeho úroveň navyše stále klesá, čo znamená, že sa spomaľuje aj tempo ekonomického rastu. S ohľadom na to, sa môžeme pri makro výsledkoch za prvý štvrťrok dočkať nepríjemného prekvapenia,“ hovorí Peter Garnry, akciový stratég Saxo bank. Táto fáza ekonomického cyklu je najviac kritickou, pretože sa ukáže, ako účinné budú záchranné opatrenia implementované regulačnými orgánmi. Tento rok sa tak môže vyvíjať dvomi smermi. Buď zažijeme typické cyklické spomalenie, keď sa globálnej ekonomike podarí tesne sa vyhnúť recesii, alebo budú sily smerujúce nadol také silné, že budú musieť svojimi záchrannými opatreniami zasahovať vlády a centrálne banky.
„V tomto prostredí negatívneho výhľadu pre globálnu ekonomiku, však môžeme vidieť aj záblesky svetla. Predstihové indikátory pre Južnú Kóreu sa totiž za december stabilizovali, čo môže naznačovať obrat v januári a nástup fázy oživenia. Teda hoci stále podtrendovým, ale zrýchľujúcim sa tempom rastu,“ tvrdí Peter Garnry. Prečo práve Južná Kórea? Dôvodom je to, že v posledných 20tich rokoch jej ekonomika úspešne predznamenávala vývoj v ďalších krajinách. Kórejská ekonomika je s jej zameraním na automobilový sektor a lodiarstvo úzko napojená na čínsku ekonomiku, ktorá je zas kľúčovým prvkom globálneho exportu. Kórejská ekonomika je tak ultra cyklická.
Musíme si však byť vedomí aj možných falošných signálov. K takým došlo napríklad v roku 2011. Južná Kórea síce začala v úvode toho roka po finančnej kríze rásť tempom mierne nad trendom. Predstihové ukazovatele tiež stúpali vyššie. Následne však prišla grécka kríza, ktorá sa veľmi rýchlo rozšírila do Európy a sveta ako eurokríza. Kórejské ukazovatele následne prudko spadli a dostali sa pod hodnotu sto. „Na druhej strane si treba pripomenúť, že už v roku 2012 opäť vzrástli, čo bolo ešte šesť mesiacov predtým, ako prezident ECB Mario Draghi prišiel so svojim slávnym vyhlásením „čokoľvek to bude stáť“, o ktorom sa tvrdí, že zachránilo európsku ekonomiku,“ dodáva Peter Garnry.
