Podrobný rozbor vývoja slovenskej ekonomiky prináša Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu sa dynamika rastu slovenskej ekonomiky spomalila z revidovaných 2,2 % už len na 1,3 %. Slovensko si tak pripísalo najpomalší rast od tretieho kvartálu 2013. Ešte v úvode tohto roka sa pritom výkon ekonomiky medziročne zvyšoval o takmer 4 %.
Viac o zdrojoch aktuálneho spomalenia rastu slovenskej ekonomiky napovie štruktúra rastu HDP v treťom štvrťroku, ktorú zverejní Štatistický úrad začiatkom decembra. Na základe mesačných údajov sa však zdá, že hlavný zdroj aktuálneho spomalenia by sa mohol nachádzať v automobilovom priemysle. Kým v minulých štvrťrokoch bol slabší výkon slovenského priemyslu aspoň čiastočne kompenzovaný dynamickým rastom služieb, v treťom štvrťroku zaznamenalo spomalenie dynamiky rastu tržieb aj viacero sektorov služieb.
Pomalší ekonomický rast. primárne ťahaný externým prostredím, sa pritom už začína prelievať aj do domáceho dopytu. Napriek tomu, že trh práce ostáva relatívne robustný a naďalej vykazuje rastúcu zamestnanosť i mzdy, klesajúci priemysel začína ohlodávať už aj spotrebu slovenských domácnosti.
Pokles mzdovej konkurencieschopnosti
Trh práce reaguje na aktuálne spomalenie ekonomického rastu zatiaľ len v obmedzenej miere, čiastočne z dôvodu oneskorenej reakcie i v dôsledku legislatívnych obmedzení, avšak pravdepodobne aj z titulu charakteru súčasného rastu, ktorý je náročnejší na pracovnú silu z dôvodu nízkych investícií v minulých rokoch, čo čiastočne tlmí i dôsledok spomalenia na trh práce (rast zamestnanosti generuje na rozdiel od minulosti už i zanedbateľný rast pridanej hodnoty). Prejavuje sa to významným spomalením rastu produktivity práce (v treťom štvrťroku sa medziročne zvýšila už len o 0,3 %) a prudkom raste jednotkových nákladov práce, ktoré ďalej znižujú mzdovú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.
K rastu ekonomiky v treťom štvrťroku pravdepodobne výraznejšie neprispeli ani investície. V prípade súkromných investícií bolo spomalenie viac menej očakávané a čiastočne kopíruje ekonomický cykly, štrukturálne problémy domácej ekonomiky ho však môžu prehlbovať. Verejné investície naopak mali byť skôr stabilizačným elementom stavebníctva v tomto roku. Viaceré problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však tlačia do mínusu aj tento segment stavebníctva.
Nepomohla ani štvrtá automobilka
Dôvody poklesu automobilového priemyslu na Slovensku tento rok prekvapili. Pôvodné očakávania boli, že tento rok by mohol mať automobilový priemysel na slovenskú ekonomiku v prostredí slabnúceho externého dopytu skôr stabilizačný efekt, najmä vďaka ponukovému šoku v podobe štvrtej automobilky, ktorá spustila svoju produkciu v závere minulého roka. Opak sa však stal realitou a ani nová automobilka neochránila slovenský auto sektor pred poklesom produkcie. Dôvody tohto prekvapivého vývoja môžu byť rôzne, avšak posledné čísla naznačujú, že skôr sa nachádzajú na strane ponuky ako dopytu.
Predaje áut v Európe v treťom kvartáli neklesali, dokonca vykazovali známky nepatrného oživenia po slabšom druhom štvrťroku. Slovenský automobilový priemysel však počas leta vykázal pomerne významné a systematické poklesy produkcie. Čiastočne by mohli mať i dočasný charakter, keď sa v podstate všetky závody automobiliek na Slovensku pripravovali na spustenie produkcie nových modelov, resp. upgradov starých modelov, čo mohlo dočasne prehĺbiť dovolenkový efekt odstávok na ich produkciu. Septembrový pokles však naznačuje, že zostup automobilového priemyslu je dlhodobejší a sú za ním pravdepodobne štrukturálne problémy.
Zdá sa, že kľúčová slabosť by nemusela byť u koncových výrobcov áut, ale skôr v subdodávateľskom reťazci. Ten stráca svoju konkurencieschopnosť a je vytláčaný z domáceho i zahraničných trhov producentmi z okolitých krajín, najmä z Maďarska. Sekundárne efekty novej automobilky na subdodávateľský reťazec sa tak prelievajú zo Slovenska do okolitých krajín. Navyše, subdodávateľský reťazec musí čeliť dramatickým zmenám v sektore, ktoré súvisia s nástupom elektromobility. Tá mení nároky automobiliek na subdodávateľský reťazec a prispieva k jeho preskupovaniu.
Nižšia aktuálna konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ktorú okrem iných faktorov naštrbujú aj viaceré proti biznisové opatrenia vlády, presúva nové investície v subdodávateľskom reťazci mimo Slovenska, pričom prehlbuje pokles produkcie tejto významnej časti ekonomiky.
Protibiznisové opatrenia vlády
Čísla výkonu slovenskej ekonomiky sklamali. Potvrdilo sa silné prepojenie slovenskej ekonomiky na Nemecko, avšak zdá sa, že za aktuálnym spomalením ekonomického rastu by mohli byť aj štrukturálne problémy kľúčovej časti slovenskej ekonomiky súvisiace so zmenami dopytu (vyšší tlak na ekologizáciu dopravy a nástup elektromobility) i čiastočnou stratou konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v dôsledku vyčerpávania pracovnej sily na západe krajiny, zvýrazňujúceho sa mzdového tlaku i viacerých proti biznisových opatrení slovenskej vlády, ktoré zhoršujú kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku a atraktivitu krajiny v očiach zahraničných investorov.
Zásadnejšie oživenie ekonomického rastu preto neočakávame, skôr naopak, spomalenie ekonomického rastu na Slovensku by mohlo mať dlhodobejší charakter a nemuselo by významnejšie reagovať ani na prípadné oživenie externého dopytu. V najbližších štvrťrokoch pravdepodobne ešte známky oživenia javiť nebude, skôr naopak, slabosť z európskeho priemyslu by sa mohlo vo väčšej miere preliať aj do sektora služieb, čo by mohlo ešte viac okresať ekonomický rast v Európe a stlačiť rast eurozóny dlhodobejšie pod 1%. Na druhej strane, spomaľovanie ekonomického rastu v medziročnom porovnaní by mohol už v závere roka pribrzdiť štatistický efekt nižšej porovnávacej bázy.
Vyhliadky
Priemerný rast ekonomiky v tomto roku by sa mal pohybovať na úrovni približne 2 %, čo by zodpovedalo medziročnému rastu ekonomiky v poslednom štvrťroku na úrovni zhruba 1 %. V porovnaní s minulým rokom sa tak rast spomalil na polovicu, keď v roku 2018 dosiahol rovné 4 %.
Podobnú dynamiku rastu ako v posledných štvrťrokoch (do 2 %) nateraz očakávame aj v budúcom roku, keď rast bude tlačiť nadol slabý externý dopyt, naopak nepatrnému štatistickému oživeniu dynamík medziročného rastu by mohla napomôcť nižšia tohtoročná porovnávacia báza. Riziká sú stále vychýlené jednoznačne smerom nadol. V externom prostredí sa ako kľúčové riziko stále javia prípadné clá na dovoz európskych áut do USA, ale aj neistota z brexitu, či výraznejšie ako očakávané spomalenie ekonomického rastu v Európe. V domácej oblasti sú to najmä blížiace sa parlamentné voľby, ktoré by mohli priniesť patový výsledok, skomplikovať tvorbu novej vlády a ohroziť napríklad zotavenie verejných investícií.
Slovenskú ekonomiku tak po období relatívne silnejšieho ekonomického rastu čakajú horšie časy, na ktoré nepripravila. Zaostávajúce investície, ktoré v aktuálnom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach ako predchádzajúcom cykle, znižujú potenciál rýchleho zotavenia po prvotnom odznení externého šoku. Ekonomický rast sa, navyše, posunul viac smerom od rastu produktivity práce k rastu závislom na novej pracovnej sile, čo tlačí aj na rast miezd a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky.
Slovensko pritom v posledných rokoch zaostáva v transformácií ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách, čím je odkázané na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti. Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, pretože Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova „prejedlo“.
