Výkony v odvetví dopravy sa síce zotavujú z krízových mesiacov a dobiehajú výsledky z predchádzajúcich rokov, preprava osôb stále zaznamenáva výrazné výpadky počtu cestujúcich. Hospodárskym výsledkom firiem však pomáha mierny pokles zamestnanosti a priemerných miezd.
„Z údajov Štatistického úradu vidíme, že preprava osôb zaznamenávala za predchádzajúce roky pomerne stabilné počty cestujúcich. Výkony za celé roky sa pohybovali na úrovni 690 – 700 miliónov prepravených osôb, pričom výsledky za prvý polrok tvorili približne polovicu tejto hodnoty,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. V prvom polroku 2020 sme však v dôsledku koronakrízy zaznamenali pokles až o 100 miliónov cestujúcich oproti zvyčajným úrovniam z prechádzajúcich rokov. Medziročne najväčší prepad sledujeme v apríli, kde vidíme pokles o 60 % oproti rovnakému obdobiu roka 2019. V máji je prepad o niečo menší, približne na úrovni 50 % a koniec polroka priniesol asi tretinový pokles počtu cestujúcich (medziročne).
Predovšetkým počas apríla a mája môžeme pozorovať dopad protipandemických opatrení na život obyvateľov a tým aj odvetvie dopravy. „Prerušené bolo vyučovanie na školách a vláda pozastavila sociálne opatrenie poskytujúce vlaky zadarmo žiakom a študentom. Zatvorené hotely priniesli pokles cestujúcich za účelom dovolenky či rekreácie, pozastavené boli tiež výkony a návštevy u lekárov,“ konštatuje Matej Horňák. Okrem toho, firmy v tomto období výrazne prechádzali na systém práce z domu, čo znížilo počet cestujúcich dochádzajúcich za prácou.
Najvýraznejší prepad zaznamenala železničná doprava, kde v apríli 2020 medziročne poklesol počet cestujúcich až o tri štvrtiny. Výrazne nižšie prepady zaznamenáva cestná doprava (vrátane MHD), kde boli výkony v najhoršom období medziročne nižšie o 58 % (rovnako v apríli 2020). „V oboch oblastiach však zaznamenávame v závere polroka korekciu, aj keď je medziročný rozdiel stále výrazný. Dôležité je tiež dodať, že počty cestujúcich v cestnej doprave sú násobne vyššie než v železničnej doprave, a preto výsledok odvetvia najviac ovplyvňuje práve tento druh prepravy,“ poznamenáva Matej Horňák.
Napriek výrazným reštrikciám napr. na hraničných priechodoch zaznamenala oblasť nákladnej dopravy rádovo menší pokles než preprava cestujúcich. Pokles výkonov tiež súvisí s obmedzením výroby firiem (chýbajúci dopyt či komplementy zo sveta). Najvyšší výpadok zaznamenávame opäť v apríli, avšak v júni sa celkový výsledok zmiernil, ťahaný najmä zlepšením cestnej nákladnej dopravy.
V júni 2020 sledujeme v oblasti dopravy mierny pokles zamestnanosti o 0,9 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Spomedzi analyzovaných oblastí dopravy, zamestnancov medziročne stratili skladové a pomocné činnosti v doprave, naopak, prírastok máme pri poštových službách a službách kuriérov. Dôvodom je, že po zatvorení predajní sa kúpna sila presunula do online obchodov a práve poštové a kuriérske služby boli tie, ktoré z tejto situácie profitovali. S tým súvisí aj nárast priemernej mzdy v tejto oblasti o takmer 11 % (medziročne v júni). Ostatné sledované oblasti dopravy zaznamenali pokles priemerných miezd, čo súvisí predovšetkým s nižším počtom odpracovaných hodín, nadčasov či čerpaním (pandemickej) PN.
Doprava teda stále ostáva pod tlakom krízy, aj keď nachádzame činnosti (nákladná preprava, kuriérske služby), ktoré krízu pocítili výrazne menej alebo sa dostali do zelených čísel. „Preprava osôb však stále zaznamenáva významnú medzeru, čo môže v najbližších mesiacoch spôsobiť tlak na verejné rozpočty, keďže časť podnikov je buď vlastnená subjektami verejnej správy (ako napr. MHD či železnice) alebo ich výkony výrazne dotuje (napr. regionálni dopravcovia cez vyššie územné celky). Udržanie spojov aj na menej rentabilných trasách, najmä v čase takéhoto výpadku, bude vyžadovať vyššie príspevky a spôsobovať dodatočnú záťaž na verejné rozpočty,“ uzatvára Matej Horňák.
FOTO: Obrázok od Sasin Tipchai z Pixabay
