Nigel Farage, vodca Brexit Party, sa 31. januára 2020 plamennou rečou rozlúčil v Európskom parlamente s „totalitným“ a globalizačným projektom Európskej únie. Pripomenul všetky nedemokratické a demokraciu potlačujúce procesy, ktoré sa odohrali pod vlajkou EÚ.
„Európu milujeme, ale neznášame Európska úniu. Na priateľstvo a reciprocitu nepotrebujeme Európsku komisiu. Nepotrebujeme európske súdy a všetku moc európskych inštitúcií. Európska únia je zlý, antidemokratický projekt. Vedú ju ľudia s mocou, ale bez zodpovednosti. Sú to ľudia, ktorých voliči nekontrolujú. Pre nás je to neprijateľná štruktúra. Žiadne ďalšie finančné príspevky, európske súdne dvory, spoločné rybolovné politiky…Viem, že vám budeme chýbať, ale my vám zamávame na rozlúčku našimi národnými vlajkami a budeme sa tešiť na ďalšiu spoluprácu ako suverénny štát,“ podotkol N. Farage.
Na základe dohody o vystúpení z Európskej únie sa teda Veľká Británia stáva od 1. februára 2020 tretím štátom. Do 31. decembra 2020 však bude platiť prechodné obdobie, počas ktorého sa Spojené kráľovstvo a EÚ vynasnažia prijať dohodu o budúcich vzťahoch. Počas celého tohto obdobia zostávajú podmienky vzájomných pomerov pre občanov a hospodárske subjekty nezmenené. Preprava tovaru medzi Spojeným kráľovstvom a colným územím Únie bude považovaná za intrakomunitárny pohyb, na ktorý sa neuplatňujú colné formality. Takýto pohyb tovaru nebude až do konca prechodného obdobia podliehať colnému dohľadu.
Obchodníci môžu počas prechodného obdobia dovážať zo Spojeného kráľovstva a vyvážať doň tovar tak ako doteraz, bez akýchkoľvek colných formalít a iných kontrol na hraničných priechodoch. Rovnaký postup platí aj pre bežných občanov, ktorí si tovar dovezú so sebou ako cestujúci alebo si ho objednajú prostredníctvom internetu zo Spojeného kráľovstva. Nebudú platiť clo ani dane. Ani v tomto smere sa oproti súčasnému stavu nič nemení.
Začína sa však obdobie dlhých a ťažkých vyjednávaní. Odborníci už dnes hovoria, že najviac škôd v prípade zlyhania dohôd môžu utrpieť britské sektory služieb a finančníctva. Od čias vlády Margaret Tatcherovej totiž Veľká Británia zarábala najmä na poskytovaní finančných služieb a bola by pre ňu katastrofa, keby stratila prístup na európske finančné trhy. Londýnska City je totiž globálnym finančným centrom a ak ním chce zostať, musí aj spoluvytvárať pravidlá tak, ako keď bolo Spojené kráľovstvo členom EÚ. Zostane teda Británia súčasťou finančného a bankového európskych finančných trhov aj po prechodnom období? Nebude po odchode z EÚ osamotená pod hospodárskym tlakom veľkých mocností, akými sú USA a Čína? Ako sa vyrovná s nespokojnosťou Walesanov a Škótov?
Veľká Británia vstúpila do EÚ únie spoločne v roku 1973. Dodnes to bola jej vojensky najsilnejšia súčasť. Spolu Nemeckom a Francúzskom tvorila najsilnejšiu hospodársku trojicu.
Odchod Britov úniu vojensky aj hospodársky oslabuje. Dobrou správou je ochota viesť sériu dvojstranných rokovaní. Počas nich sa rozhodne, aké úzke obchodné vzťahy bude mať v budúcnosti Británia s kontinentálnou Európou. Treba veriť, že budú nadštandardné.
(as)
Obrázok od Reimund Bertrams z Pixabay
