Pripomíname si už 30. výročie od Nežnej revolúcie a tak sme sa pozreli na uplynulé tri dekády trochu z ekonomického pohľadu. Kvalita dát zo skorých 90. rokov nie je úplne rovnaká ako neskoršie obdobie, ale napriek tomu niektoré porovnania sú možné, hlavne od roku 1993. Uvádza to analýza Slovenskej sporiteľne.
Aj keď v prvých rokoch samostatnej republiky (po 1. januári 1993) bola ekonomika v málo priaznivej pozícii, koncom 90-tych rokov začalo Slovensko svoju cestu dynamického ekonomického rastu a rozvoja. Podujalo sa zrealizovať ťažkú úlohu prechodu na trhovú ekonomiku a uspelo. Rýchly rast HDP od roku 2000 a pro-európske reformy vyslúžili Slovensku prezývku ‘Tatranský tiger’. „Aj keď sa slovenská ekonomika dostala cez finančnú a ekonomickú krízu 2008/2009 v relatívne lepšom stave ako periférni členovia eurozóny, ešte má pred sebou dlhú cestu,“ hovorí analýza Slovenskej sporiteľne.
Reálny rast ekonomiky od roku 1993
Zdroj: Svetová banka, Štatistický úrad SR, SLSP
Od začiatku 90-tych rokov sa priemerná nominálna mzda niekoľkonásobne zvýšila, vlani bola 9-krát vyššia oproti roku 1990 (v EUR). Tu je však potrebné zdôrazniť devalváciu slovenskej koruny ako aj veľmi vysokú infláciu, ktorá na Slovensku začiatkom 90.-tych rokov prevládala, a to najmä v roku 1991. Z dôvodu liberalizácie cien a devalvácie slovenskej koruny vyskočila inflácia na dvojciferné úrovne a držala sa tam do roku 1994 (vrátane). Keď porovnáme minuloročnú nominálnu mzdu napríklad s rokom 1995, bola 4-násobne vyššia.
Reálna mzda nekopírovala vždy vývoj nominálnej a na začiatku 90-tych rokov zaznamenala pár medziročných poklesov, neskôr však prišli jej rasty. Reálna mzda sa tiež nachádza viditeľne vyššie ako po nežnej revolúcii – oproti roku 1990 bola vlani vyššia o 34 %.
Miera nezamestnanosti sa skokovo zvýšila pri prechode na trhové hospodárstvo a trvalo niekoľko rokov kým sa dostala z dvojciferných hodnôt. „Podarilo sa to v roku 2008 ale následná kríza znovu navýšila mieru nezamestnanosti a tá sa presvedčivo začala znižovať až od roku 2014. Momentálne je miera nezamestnanosti rekordne nízka a v tomto roku sa jej priemer očakáva na úrovni 5,8 %,“ konštatuje analýza Slovenskej sporiteľne.
Míľnikmi hodnými spomenutia za posledných 30 rokov sú tiež vstup do EÚ (a neskôr eurozóny) ako aj vstup do Schengenu. Členstvo v Schengene má pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku kľúčový význam. Uľahčuje nielen cestovanie za prácou v zahraničí či rekreáciou, ale znižuje náklady a čas, čím výrazne prispieva k fungovaniu jednotného trhu EÚ.
Aj keď ešte zaostávame za priemerom EÚ, oproti roku 2004 (keď sme vstupovali do EÚ) sme sa výrazne zlepšili. Podľa údajov Eurostatu za rok 2018, bol slovenský HDP na obyvateľa vo vyjadrení v parite kúpnej sily na úrovni 78 % priemeru EÚ. Rovnaká štatistika za Českú republiku bola 90 % priemeru EÚ. „V roku 2004 sme mali HDP na obyvateľa v PPS iba na úrovni 57 % priemeru EÚ, zatiaľ čo v Česko to bolo až 78 % priemeru EÚ. Priestor na ďalšie zlepšenie ešte ostáva a v konvergencii by sme mali pokračovať aj formou podpory vedy, výskumu a inovácií,“ tvrdí analýza Slovenskej sporiteľne.
Zaujímavé je pozrieť sa na ukazovateľ HDP na obyvateľa aj v nominálnej eurovej hodnote po úprave paritou kúpnej sily – ktorá sa snaží presnejšie vyjadriť rozdiely medzi krajinami tým, že odstráni efekt cenových rozdielov, ktorý vznikol kvôli pohybom výmenného kurzu (ak relevantný) a snaží sa zachytiť rozdielne náklady na život a cenovú úroveň. Tento ukazovateľ zaznamenal rázny nárast, v porovnaní s rokom 2004, kedy sme vstupovali do Európskej únie, bol vlani skoro dvojnásobne vyšší. Dôležité je však tiež dodať, že HDP na obyvateľa hovorí o ekonomickej produkcii, a nevypovedá o príjme pre domácnosti v danom regióne či krajine.
HDP na obyvateľa upravené paritou kúpnej sily (EUR)
Zdroj: Eurostat, SLSP
„Momentálne vidíme spomaľovanie ekonomického rastu na Slovensku, aj v eurozóne. V istom zmysle je to prirodzené po vrchole cyklu, avšak momentálne je tu zároveň súhra viacerých negatívnych rizík, ktoré výhľad zatieňujú. Stále sa však rozprávame o spomalení rastu,“ poznamenáva analýza Slovenskej sporiteľne. Pri včasnom podchytení problémov a ich riešení (ideálne vyriešenie negatívnych rizík v zahraničnom obchode a pre Európu aj v otázke Brexitu) by spomalenie nemalo prejsť do rozšírenej recesie či krízy.
Vzhľadom na situáciu na trhu práce by pomohlo zameranie sa na znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a lepšie zosúladenie vzdelávania s trhom práce. Zlepšenie produktivity práce, aj podporou kvality vzdelávania, výskumu a vývoja by pomohlo Slovensku dobiehať západné krajiny. Prínosy kvalitného vzdelania a výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast.
